Matrika LIPTOVSKÝ TRNOVEC - Bytča

Obec sa spomína od roku 1283 ako Tornouch pri urovnávaní hraničného sporu s obcou Bobrovec, jej existenciu však možno položiť už do 12. storočia. Ďalšie staré a cudzojazyčné pomenovanie obce boli: Tarnoch (1391), Trnoch (1406), Thernouecz (1480), Trnowecz (1482), Trnowec (1773), Tarnowec (1786), Trnovec (1920); maďarsky Tarnóc. Dnešný názov obce Liptovský Trnovec sa požíva od roku 1927.
Obec uchovávala výsadné listiny pre obyvateľov celého Liptova z rokov 1265 a 1279. Patrila ku kráľovským majetkom, od polovice 13. storočia liptovskému Starému hradu. V roku 1429 ju Žigmund povýšil na mesto s privilégiami podľa Partizánskej Ľupče, udelil trhové právo, v roku 1449 získalo ďalšie privilégium od Jána Huňadyho, ktoré v roku 1465 potvrdil Matej Korvín a v roku 1480 oslobodil obyvateľov od mýta, v roku 1482 určil stály ročný poplatok namiesto desiatkov. V 16. storočí sa stal majetkom panstva Likava a vyvíjal sa ako zemepanské mestečko. V 16.-17. storočí si obyvatelia viac razy dali od kráľov potvrdzovať staré výsady, ale sa nevymanili spod poddanskej závislosti na panstve. V roku 1638 Ferdinand III. rozšíril jarmočné výsady. V roku 1625 mal 30 sedliackych usadlostí so 61 rodinami, v roku 1784 mal 157 domov a 951 obyvateľov, v roku 1828 mal 147 domov a 1094 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, pestovaním konopí, kapusty, hrachu, výrobou plátna, remeslami, varením piva a pálenky, spracovávaním dreva, pltníctvom. Tunajší farbiari si založili začiatkom 19. storočia cech. Za I. ČSR zostala poľnohospodárskou obcou. Časť obyvateľov sa zapojila do SNP.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť