Matrika LIPTOVSKÁ TEPLÁ - Bytča

Obec sa vyvinula z jednej z najstarších liptovských občín. Spomína sa v roku 1264, keď časť jej chotára vyčlenili pre vznikajúcu osadu Kaľameny. V roku 1298 z jej chotára vyčlenili obec Ivachnovú v roku 1278 Turík. Obec je doložená v roku 1264 ako Tepla, v roku 1300 ako Thopla, v roku 1773 ako Tepla, v roku 1920 ako Liptovská Teplá; maďarsky Liptótepla. Patrila k majetkom liptovského Starého hradu, neskôr hradu Likava, od 17. storočia rodine Dvornichovcov. Od 18. storočia sa vyvíjala ako zemepanské mestečko s jarmočným právom. V roku 1715 mala 16 daňovníkov, v roku 1784 mala 64 domov a 530 obyvateľov, v roku 1828 mala 82 domov a 614 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, chovom dobytka, spracovávaním dreva, pltníctvom. Po roku 1918 pracovali aj v lesoch.

Kamenec: Spomína sa v roku 1808 ako Kamenecz, Kamenec, keď mal 4 domy a 25 obyvateľov.

Madočany: Obec a sídlo povestného falzifikátora listín Jána Literáta z Madočian sa spomína v roku 1390 ako Madachfelde, v roku 1391 ako Madachfalua, v roku 1503 ako Madaczan, v roku 1625 ako Madačany, v roku 1773 ako Madocsany; maďarsky Madocsán. Obec patrila rodine Madocsányiovcov, neskôr časť rodine Kubínyiovcov. V roku 1715 mala 4 daňovníkov, v roku 1784 mala 23 domov a 123 obyvateľov, v roku 1828 mala 20 domov a 160 obyvateľov. Zaoberali sa ovčiarstvom, pálením liehu, ženy od 18. storočia najmä výšivkárstvom. Obec bola v polovici 19. storčia pripojená k obci Liptovská Teplá.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť

Z historického pohľadu predstavuje obec zaujímavé územie, ktoré bolo osídlené už v mladšej dobe bronzovej.

Na prelome letopočtov obývali teritórium Kelti. Približne od 9. storočia n.l.,ako dokazujú archeologické prieskumy, sa na území Dolného Liptova nachádzali slovanské osídlenia. Nad severnou hranicou teplianského chotára chránilo cestu cez Liptov a Oravu hradisko, už v 12. storočí opevnené múrmi známe pod názvom Starhrad. Už pred týmto obdobím boli na tomto území tzv. chotárne spoločenstvá, kde žili potomkovia slobodných slovanských osadníkov z 9. storočia. Poddanskou obcou Starhradu, neskôr likavského hradného panstva sa osada stala pravdepodobne po r. 1241 po tatárskom vpáde do týchto končín. Likavskému panstvu podliehala obec až do polovice 16. storočia, kedy sa dostala do majetku rodiny Dvornikovičovcov pôvodom z Chorvátska. Za panovania tejto rodiny dosť vzrástol význam Liptovskej Teplej, stala sa zemepanským mestečkom s istými výsadami napr. právom konania trhov. V roku 1856 predala rodina Dvornikovičovcov pozemky s kaštieľom zemepánovi Teplanskému. Predtým ešte, v r. 1848 došlo k zrušeniu poddanstva, čo malo vplyv na hospodárske pomery v obci ako aj na vývoj počtu obyvateľov. Bohatá história obce zanechala stopy v kultúrnych pamiatkach, nachádzajúcich sa na jej území.

Jednou z najvýznamnejších je ranogotický rímsko-katolícky farský kostol sv. Filipa a Jakuba. Jeho slohové znaky nasvedčujú, že ho postavili Templári v 2. polovici 13. storočia. V ďalších storočiach bol kostol viackrát prestavovaný, čo nemalo vždy pozitívny vplyv na jeho slohovú čistotu.

V obci je pamätihodnosťou aj kaplnka sv. Jána Nepomuckého, kaplnka Nepoškvrneného počatia Panny Márie a neskoro- renesančný kaštieľ z polovice 17. storočia, ktorý je však v značne zdevastovanom stave. V Madočanoch sa nachádza zachovalý klasicistický kaštieľ z r. 1830.

Zdroj: Materiál z obce