Matrika KURIMA - Prešov

KURIMA, KURIMA P
okres: Bardejov
Rím.kat.farský úrad
Farský obvod: Kurima, Dubinné, Kučín, Nemcovce, Porúbka
Matriky: narodení: 1714-1895
sobášení: 1714-1895
zomrelí: 1714-1895

Zs
Sídlo židovského matričného obvodu
Matriky vedené pre obce: Kurima, Brezov, Brezovka, Dubinné, Hankovce, Harhaj, Hažlín, Hrabovec, Kalnište, Kochanovce, Komárov, Koprivnica, Kožany, Kučín, Lascov, Lipová, Lopúchov, Marhaň, Nemcovce, Oľšavce, Ortuťová, Poliakovce, Porúbka, STurany, Šášová, Vyšný Kručov; Svidník z okresu: Beňadikovce, Bokša (dnes súčasť obce: Stropkov), Cernina, Kurimka, Mlynárovce; Okrúhle a Šapinec (dnes súčasť obce:Okrúhle), Radoma, Rovné, Šandal, Šarišský Štiavnik, Štefurov, Valkovce
Matriky: narodení: 1851-1895
sobášení: 1851-1920
zomrelí: 1851-1895

Obec Kurima bola osídlená koncom eneolitu a začiatkom doby bronzovej. Na území dnešnej obce sa našli východoslovanské mohyly. Obec sa vyvinula na území starej dediny. Obec je doložená z roku 1327 ako Kurima al. n. Dubynna, od roku 1786 ako Kurima, maď. Kurima.
V r. 1327 sa uvádza ako najstaršia obec na panstve Kurima. Panstvu patrili obce Cernina, Dubinné, Hažlín, Hrabovec, Komárov, Poliakovce, Šarišské Čierne, Šašová a Ortuťová. V r. 1352 dostali panstvo po zemanoch z Fóny Cudarovci. Začiatkom 15. storočia splynulo s panstvom Makovica. Kurima sa vyvíjala ako poddanské mestečko, v r. 1415 získala jarmočné právo. V r. 1427 mala 102 port. Koncom 15. storočia sa vyľudnila po vpádoch poľských vojsk. V 16.-17. storočí dolovali v chotári zlato. V 17. storočí bola Kurima hlavným mestečkom panstva Makovica. Pracovali tu 2 píly a mlyn. Obyvatelia sa zaoberali chovom dobytka, hydiny, včelárstvom a plátenníctvom. Remeselníci (čižmári, hrnčiari, obuvníci, výrobcovia fajok ) tvorili bratstvá. V 18. storočí bol v obci tridsiatkový úrad. V r. 1707 bola v prevádzke skláreň. Zemepánmi boli Szirmayovci a Erdődyovci. V r. 1787 mala obec 142 domov a 944 obyvateľov, v r. 1828 mala 161 domov a 1390 obyvateľ ov. V 19 . storočí obec hospodársky upadla, značný počet obyvateľov sa vysťahoval. Udržali sa trhy s plátenníckymi, prútenými a drôtenými výrobkami a dobytčie trhy. V polovici 19. storočia znova hľadali v chotári zlato. V r. 1863 postavili plátennícke bielidlo, vyrábali železničné podvaly, píšťaly a fajky. V r. 1914 vyhorela polovica obce. Po 1. svetovej vojne veľkostatok rozparcelovali. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pálením tehál, výrobou cementových škridlíc a rúr, tkáčstvom, košikárstvom a podomovým obchodom. Pracovali tu 2 mlyny, píly a stupy. V bojoch v r. 1944-45 bola obec silne poškodená.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť