Matrika KŠINNÁ - Nitra

Na území dnešnej obce Kšinná bolo osídlenie v neolite, bolo tu sídlisko lengyelskej kultúry, sídlisko a popolnicové pohrebisko lužickej kultúry, sídlisko a popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, hrobové nálezy z doby sťahovania národov a slovanské sídliskové nálezy z 8.-12. storočia. Obec sa spomína od roku 1352 ako Xynna, doložená je z roku 1382 ako Kessyna, z roku 1485 ako Ksyna, z roku 1598 ako Ksynna, maďarsky Ksinna, Kesnyó. Patrila panstvu Uhrovec. V roku 1598 mala mlyn a 39 domov, v roku 1720 mala 2 mlyny a 20 daňovníkov, v roku 1784 mala 81 domov, 133 rodín a 716 obyvateľov, v roku 1828 mala 71 domov a 841 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. V obci bola paličkáreň, rozvinuté pasienkárstvo, dreborubačstvo a ovocinárstvo. V 19. storočí boli tu 2 pálenice. Od roku 1924 tu pôsobila bunka Komunistickej strany Československa (KSČ). Obyvatelia odchádzali na sezónne práce, časť sa vysťahovala do cudziny. Od roku 1944 podporovali partizánske skupiny J. Žižku a E. Thälmanna a zapojili sa do SNP. Dňa 21. 11. 1944 jednotky Edelweiss obsadili obec a postrieľali 18 obyvateľov židovského pôvodu.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť