Matrika KROMPACHY - Levoča

Obec sa spomína od roku 1246 ako Krumpach, z roku 1273 ako Krompach, z roku 1282 ako Kurumpah, z roku 1285 ako Karampha, Karumpha, z roku 1304 ako Chrompach, z roku 1773 ako Krompachj, maďarsky Krompach, Korompa, nemecky Krompach. Ťažilo sa tu zlato, striebro a meď. Obec patrila Richnavskému hradnému panstvu, v 16. storočí Thurzovcom, od roku 1693 Csákyovcom. Daniel Gundelginger v roku 1574 tu postavil 3 slovenské pece. V 18. storočí sa Krompachy uvádzajú ako banské mestečko s baňami na železnú rudu a trhoviskom. V roku 1804 tu postavili železiareň s vysokou pecou a skujňovacou vyhňou. Krompašská železničná spoločnosť v rokoch 1840-1851 podnik zmodernizovala. Vyrábal kované a valcované výrobky, kvalitné surové železo, plech, zlievané predmety, strojové súčiastky, kompletné stroje pre bane, mlyny, huty. Vlastnil aj medený hámor, bane, mlyny, huty. Vlastnil aj medený hámor, bane, uhliarov. V roku 1787 mali Krompachy 178 domov a 1601 obyvateľov, v roku 1828 mali 241 domov a 1767 obyvateľov. V roku 1831 boli Krompachy jedným zo stredísk východoslovenského roľníckeho povstania. Zo železiarne Stará maša, v roku 1887 odkúpenej Pohornádskou železiarňou, vznikli najväčšie železiarne na území Slovenska, dobudované v rokoch 1897-1898. V roku 1900 sa majiteľom továrne stala Rimavsko-muránsko-šalgotarjánska spoločnosť. Zamestnávala vyše 3000 ľudí, vybudovala elektráreň, oceliareň a 6 martinských pecí. Krompachy sa stali jedným z centier revolučného robotníckeho hnutia na východnom Slovensku. Už koncom minulého storočia tu bola založená organizácia sociálnej demokracie, začiatkom roku 1917 odborová organizácia kovorobotníkov. Robotníci štrajkovali v rokoch 1907, 1917 a v januári a júni v roku 1918. Napriek zákazu sa v roku 1918 konali oslavy 1. mája, v roku 1919 veľká prvomájová manifestácia na podporu III. Internacionály a Sovietskeho Ruska. Rozhodujúcu úlohu hrala hneď od vzniku ČSR marxistická ľavica. Organizovala demonštrácie a štrajky v rokoch 1919 a 1921 za sociálne, hospodárske a politické požiadavky robotníkov i mohutné vystúpenie krompašských robotníkov v decembrovom štrajku v roku 1920. Jej predstaviteľ J. Mauer sa zúčastnil zjazdu v Ľubochni. Pri demonštrácii 21. 2. 1921 policajti zastrelili 4, zranili 15 robotníkov, 50 boli zatknutí a 300 prepustených z práce. Krompašskí robotníci vedení Mestskou organizáciou Komunistickej strany Československa (MO KSČ), založená v roku 1921, bojovali proti zatvoreniu železničného podniku (štrajky, demonštrácie, protestné rezolúcie). Podnik však nakoniec výrobu zastavil a v roku 1923 demontoval stroje. Niekoľko tisíc osôb stratilo zamestnanie. Mnohí sa vysťahovali. Časť našla zamestnanie v závode na výrobu medi, ktorá budovala od roku 1926 fa Beer v objektoch bývalých železiarní. MO KSČ aktívne pracovala i v ďalších rokoch predmníchovskej republiky a fašistického slovenského štátu (štrajky, demonštrácie, letákové akcie, boje nezamestnaných). Jej zásluhou sa obyvatelia aktívne zúčastnili protifašistického boja (štrajky v rokoch 1940, 1941) a SNP. Krompachy boli 25. 1. 1945 oslobodené. Po oslobodení bola obnovená výroba mediarskom podniku, vybudované závody a elektrárne. Počet obyvateľov vzrástol v rokoch 1948-1961 takmer na dvojnásobok. Krompachy majú priznaný štatút mesta.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť