Matrika KRÁSNO - Nitra
Rímskokatolícky farský úrad
Farský obvod: Krásno a Nedanovce (dnes súčasť obce: Nedanovce), Brodzany (dnes súčasť obce: Partizánske). Turčianky (dnes súčasť obce: Klátova Nová Ves)
Matriky: narodení: 1710-1729, 1766-1895
sobášení: 1710-1729, 1766-1952
zomrelí: 1766-1952
Brodzany - samostatne vedené matriky:
narodení: 1710-1729, 1737-1883
sobášení: 1710-1729, 1737-1952
zomrelí: 1737-1952
Matrika N,S (1710-1729) a matriky pre fíliu Brodzany: N, S (1710-1729) a N,S,Z (1737-1781) boli do ŠA NR odovzdané dodatočne a nie sú dostupné prostredníctvom portálu FamilySearch.
Na území dnešnej obce Krásno bolo osídlenie v neolite, bolo tu sídlisko lengyelskej kultúry, eneolitické sídlisko, nálezy nagyrévskej kultúry, sídlisko laténske a rímsko-barbarské, základy románskeho kostolíka z 11.-12. storočia, slovanské kostrové pohrebisko z 11.-12. storočia. Nepriamy doklad o jestvovaní obce je z roku 1078, priamo sa spomína v roku 1271 ako Keresnya utraque, v roku 1295 ako Zeplok, v roku 1337 ako Sceplak, v roku 1773 ako Krasno, v roku 1808 ako Krásno, maďarsky Krászno, Széplak, Ószéplak.
V roku 1344 patrila obec Tomášovi Vörösovi, do roku 1559 Hrušovskovcom, potom Tomášovi z Topoľčianok, Keglevichovcom, Koháryovcom a iným. V roku 1553 mala 11 port, v roku 1715 mala 8 domácnosti, v roku 1778 mala 2 zemianske, 14 poddanských, 13 želiarskych domácnosti, v roku 1828 mala 37 domov a 259 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, ovocinárstvom a ženy tkaním. Koncom 18. storočia v obci pracovali 2 čižmári, krajčír a truhlár. V 19. storočí Gregor Friesenhof založil Hospodársky spolok údolia Nitry a meteorologickú stanicu. V obci bola štepnica. Za I. ČSR obyvatelia pracovali ako poľnohospodárski robotníci na veľkostatku, časť v Bošanoch.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
rímsko-katolícka | |
Úmrtie | 1766 - 1952 |
Narodenie | 1766 - 1895 |
Sobáš | 1766 - 1952 |
Úmrtie | 1782 - 1952 |
Sobáš | 1782 - 1952 |
Narodenie | 1782 - 1883 |