Matrika KOŠÚTY - Bratislava

Obec je doložená z roku 1138 ako Kosoud, neskôr ako Cusoud (1214), Kosodi (1293), Wyzkeleth Kosod (1297), Ighazaskosolth (1430), Koschuth (1786), Zemanské Košúty (1920), Košúty (1927); po maďarsky Kossut, Nemeskosut.

Osídlenie nastalo v neolite; sú tu nájdené kostrové hroby zo staršej doby bronzovej, laténske sídlisko, slovanský žiarový hrob zo 6.-7. storočia, staromaďarské pohrebisko z 10. storočia a slovanské z 11.-12. storočia.

Obec v susedstve majetkov kláštora na Panónskej Hore v Diakovciach je doložená z roku 1138. V druhej polovici 13. storočia patrila tunajším zemanom, neskôr viacerým rodinám, v roku 1553 Hegyiovcom, Szobonyaovcom, neskôr Vízkeletiovcom, Olgyayovcom a iným, od 18. storočia časť aj s majerom Esterházyovcom. V roku 1553 mala 14 port, v roku 1828 mala 71 domov a 513 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom.

Po roku 1918 boli obyvatelia roľníci a poľnohospodárski robotníci na miestnych veľkostatkoch. Poľnohospodárski robotníci, vedení KSČ a revolučnými odbormi zvádzali časté boje za svoje hospodárske a politické požiadavky.

V rokoch 1921, 1928, 1931 a 1932 štrajkovali. Na verejnom zhromaždení KSČ 25. 5. 1931, na ktorom sa zúčastnil i poslanec Major, četníci strieľali do zhromaždených robotníkov, pričom J. Denátha, A. Žabku a Š. Thurzu zastrelili a viacerých účastníkov zranili. Udalosti v Košútoch mali ohlas v celej československej pokrokovej verejnosti i v zahraničí. Pod vedením KSČ prebehla v celej republike kampaň proti teroru buržoázie a na podporu poslanca Majora, ktorý bol za účasť v Košútoch uväznený.

Obec bola v rokoch 1938-45 pripojená k Maďarsku. Bol tu semenársky Štátny majetok založený v roku 1945 a JRD založené v roku 1950. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch na okolí. Obec bola vyznamenaná Radom republiky.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť