Matrika KOŠICKÁ BELÁ - Košice

Obec sa vyvíjala ako pôvodne štyri samostatné obce. V roku 1944 bol k obci Košické Hámre pričlenený Malý Folkmar. V roku 1967 boli Košické Hámre zlúčené s Košickou Belou a o dva roky neskôr k nej bola pričlenená i obec Ružín.
Názov obce je doložený z roku 1297 ako flumen Bela, z roku 1397 ako villa Johannis, z roku 1440 ako Janusffalwa, al. n. Zenthwer, z roku 1505 ako Zenthwerfalwa, z roku 1553 ako Szentuerkepe, z roku 1580 ako Hansdorff, z roku 1630 ako Zentvérképe, z roku 1650 ako Bela, z roku 1920 ako Košická Belá; po maďarsky Kassabéla.
Obec bola administratívne začlenená pod Abovsko-turniansku župu; pred rokom 1960 pod okres Košice, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Košice-vidiek, kraj Východoslovenský.
Vyvinutá obec sa spomína z roku 1397, potok toho mena z roku 1297. Patrila panstvu Sokoľ, od roku 1429 mestu Košice. V roku 1491 ju vydrancovali poľské vojská. V roku 1553 mala 5 port. V roku 1630 odviedla deviatok ¼ porty od gazdov a ½ porty od želiarov-baníkov. V polovici 17. storočia mala 20 gazdovských a 22 železiarskych rodín, v roku 1715 mala 14 domácností, v roku 1762 mala 64 rodín a v roku 1828 mala 133 domov a 964 obyvateľov. Boli drevorubači, už pred rokom 1580 baníci. Do 19. storočia boli v chotári v prevádzke bane na meď. Za I. ČSR boli obyvatelia zamestnaní väčšinou v lesnom hospodárstve, časť v Košiciach a okolí. V obci boli stupy, valchy, píly a 3 mlyny. V období SNP obyvatelia podporovali partizánske skupiny Hrozného a Petőffyho, ktoré operovali a okolí. Pôdu obrábajú súkromne hospodáriaci roľníci. Väčšina obyvateľstva pracuje v Košiciach. Presťahovala sa sem časť obyvateľstva z Košických Hámrov a Ružína.

Košické Hámre:
Názov obce je doložený z roku 1505 ako Malleum, z roku 1507 ako Maleum, z polovice 17. storočia ako Hamor; po maďarsky Kassahámor; po nemecky Hammer.
Obec bola administratívne začlenená pod Abovsko-turniansku župu; pred rokom 1960 pod okres Košice, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Košice-vidiek, kraj Východoslovenský. Obec sa vyvinula z baníckej osady mesta Košice, v ktorej z roku 1505 je doložený hámor. Z roku 1583 sa zachovalo vyúčtovanie tunajších úradníkov. V polovici 17. storočia bývalo v obci 9 gazdov a 11 želiarov. V roku 1693 hámor, železné bane a pivovar si prenajali Mentzel a Fay, mesto však ustanovili pre Hámor osobitného inšpektora a šafára a podriadilo mu aj inšpektora ružínskej železnice. V roku 1772 mala obec 43 domácností, v roku 1828 mala 85 domov a 576 obyvateľov. V 18. storočí pálili aj vápno. Za I. ČSR boli Košické Hámre podhorská obec, ktorej obyvatelia pracovali v miestnych zlievárňach. V súvislosti s výstavbou vodného diela Ružín obec v roku 1966 zanikla.

Malý Folkmar:
Obec vznikla v chotári obce Veľký Folkmár, kedy je doložená z roku 1430; po maďarsky Kisfolkmár, Folykmár.
Obec bola administratívne začlenená pod Spišskú župu; pred rokom 1960 pod okres Gelnica, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Košice-vidiek, kraj Východoslovenský.
V roku 1943 bola pripojená ku Košickým Hámrom.

Ružín:
Názov obce je doložený z roku 1386 ako Russen, z roku 1423 ako Rusynch, z roku 1786 ako Ruzin, z roku 1808 ako Starý Russin; po maďarsky Óruzsin.
Obec bola administratívne začlenená pod Šarišskú župu; pred rokom 1960 pod okres Košice, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Košice-vidiek, kraj Východoslovenský.
Osídlenie v neolite – sídlisko bukovohorskej kultúry, slovanské sídliskové nálezy. Obec sa spomína z roku 1386. Do 15. storočia bola majetkom drienovských Abovcov. Od roku 1423 patrila panstvu Sokoľ, od roku 1429 bola poddanskou obcou mesta Košice. V roku 1427 mala 13 port. Obyvatelia sa živili ako drevorubači, poľnohospodári a povozníci. V  roku 1789 mala obec 40 domov a 366 obyvateľov, v roku 1828 mala 76 domov a 556 obyvateľov. Koncom 19. storočia sa v obci ťažil dolomit a piesok. Za I. ČSR bol Ružín poľnohospodárskou obcou, ktorej časť obyvateľstva bola zamestnaná v priemyselných podnikoch na okolí. Zanikla 1. januára 1969 po asanácii v súvislosti s výstavbou vodného diela Ružín.