Matrika KOŠECA - Bytča

KOŠECA, KÁSSZA BY
okres: Považská Bystrica
Rím.kat.farský úrad
Farský obvod: Košeca a Nozdrovice (dnes súčasť obce:Košeca), Ladce (v skutočnosti aj už neexistujúce Veľké Košecké Podhradie, Malé Košecké Podhradie, Kopec a Tunežice)
Matriky: narodení: 1750-1895 EA
sobášení: 1750-1895
zomrelí:.1754-1896

Územie obce Košeca bolo obývané už pred n. l. Svedčia o tom žiarové hroby, ktoré sa našli po oboch stranách cesty vedúcej z Košece do Zliechova. Obec patrila pod impérium Rímskej ríše. Osídlenie bolo v neolite, bolo tu popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, sídlisko púchovskej kultúry, slovanské z doby veľkomoravskej. Rimania založili obec spolu s Trenčínom a Lednicou a pomenovali ju „Kassa“, čo znamená „chyža – stan“. Rimania tiež pomenovali rieku Váh Vagus, čiže „bludár“ a to preto, lebo Váh po každej povodni zmenil svoje koryto.

Obec sa spomína od roku 1272 ako Kaza, doložená je z roku 1397 ako Kasza, z roku 1598 ako Kazza aliter Kossecz, z roku 1773 ako Kossecza, maďarsky Kasza. Košeca patrí medzi najstaršie osady Trenčianskeho Považia. Patrila Hradnému panstvu Košeca. Počas tatárskych nájazdov sa v lesoch Valaskej Belej ukrýval kráľ Bela IV. uhorský. Košeckí kopaničiari zásobovali kráľa i jeho družinu. Keď Tatári odtiahli, uhorský kráľ dal z vďačnosti obci mestské právo „opidum“, mestský znak – erb a právo konať ročne 4 jarmoky. Dodnes sa zachovala starobylá mestská pečať. Mestečko Košeca malo v minulosti i právo meča. Popravné miesto bolo spoločné s Ilavou na pozemku, ktorý sa dodnes volá „Šibenice“- v blízkosti je i tzv. „Katova studnička“. Tam si vraj kat umýval ruky po poprave. V Košeci bol i veľký nedobytný hrad. No len bol, pretože jeho majiteľ Petroczy sa zaplietol do sprisahania proti kráľovi. Sprisahanie bolo odhalené a kráľ dal na výstrahu Košecký hrad do základu rozrumiť, takže dnes o dávnej minulosti rozprávajú len jeho rozvaliny. V roku 1598 mala Košeca 58 domov, v roku 1720 mala 45 daňovníkov, z toho 42 želiarov, v roku 1784 mala 164 domov, 205 rodín a 917 obyvateľov, v roku 1828 mala 130 domov a 1082 obyvateľov. Živili sa poľnohospodárstvom, súkenníctvom a obchodom s drevom. V obci bol pivovar, tehelňa, vápenka. Po roku 1918 sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom a remeslami (hrnčiarstvo, kolárstvo, kováčstvo a stolárstvo). Vyrábali kachle, boli tu 2 píly a valcha. Mestská organizácia Komunistickej strany Československa bola založená v roku 1923 (v roku 1925 mala 38 členov). Hladového pochodu do Ilavy sa 10. 2. 1932 zúčastnilo 40 občanov. V roku 1939 mala továreň na zinkovú bielobu 42 robotníkov.

Nozdrovice - sa spomínajú v roku 1397. Obec patrila zemianskym rodinám Nozdrovických, Záblatských. V roku 1598 mala 17 domov, v roku 1784 mala 16 domov, 26 rodín a 112 obyvateľov, v roku 1828 mala 10 domov a 149 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, pracovali v lesoch, obchodovali s drevom. Koncom 19. storočia obec zlúčená s Košecou.

Briestenné - osada, ktorá patrila zemianskej rodine Nozdrovických. V roku 1784 mala 16 domov, 17 rodín a 83 obyvateľov, v roku 1828 mala 35 domov a 350 obyvateľov. V polovici 19. storočia obec zanikla pripojením k obci Košeca.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť