Matrika KLÁŠTOR POD ZNIEVOM - Bytča

Na území dnešnej obce Kláštor pod Znievom bol hromadný nález bronzov z mladšej doby bronzovej a sídlisko púchovskej kultúry.
Hrad Zniev bol postavený pri staršej osade, ktorá v roku 1113 patrila zoborským benediktínom. Doložený je z roku 1243 ako castrum Turuz. Nakrátko sa stal župným hradom, v roku 1320 prešiel do majetku prepošstva, v roku 1440 získal hrad i prepošstvo Pongrác z Mikuláša. Stal sa sídlom panstva Zniev, ktoré bolo vyňaté z právomoci turčianskej župy. Na panstve sa rozvíjalo dobytkárstvo, salašníctvo, lesné a poľné hospodárstvo, lov a rybolov. Panstvu patrili obce Moškovec, Ondrašová, Polerieka, Socovce, Valča, Vrícko, Trnovo, Turčiansky Ďur. V roku 1605 sa ho zmocnili Bocskayovci, v roku 1681 ho vyplienili a vypálili Th ökölyovci, v roku 1705 Rákócziovci. Posledná zmienka o hrade je z roku 1713.

Obec sa vyvinula z podhradia hradu Turiec-Zniev. Doložená je z roku 1253 ako Turuch, z roku 1251 ako Turch, Turul, z roku 1252 ako Thuruch, z roku 1422 ako Suburbium oppidum Thuroch, z roku 1503 ako Castrum Znio, Podhradie, z roku 1773 ako Klaster, z roku 1920 ako Kláštor pod Znievom; maďarsky Znióváralja, Znyóváralja; nemecky Klosster. V roku 1248 sa v nej usadili premonštráti, ktorým Belo IV. daroval v roku 1252 Podhradie, Lazany, Slovany, Valču, Ležiakovo. Založili tu konvent P. Márie, ktorý bol do roku 1780 hodnoverným miestom a patril do roku 1530 premonštrátom, neskoršie svetským kňazom a súkromným majiteľom, v rokoch 1586-1773 jezuitom. V 2. polovici 13. storočia dostala obec mestské privilégia podľa krupinského práva, od 14. storočia sa však vyvíjala ako zemepanské mestečko. V rokoch 1397-1666 viedli mešťania tuhý zápas o mestské výsady, chotár a i. V roku 1595 zostavili prvý urbár panstva. V rokoch 1599-1609 jezuiti opustili Turiec a ich majetky pripadli jezuitskej škole v Šali. Neskoršie získal turčiansky konvent a panstvo arcibiskup Pázmány. Od roku 1637 bol turčianskym prepoštom rektor trnavskej univerzity. V roku 1650 odmietali mešťania poddanské povinnosti, najmä furmanky na stavbu trnavského kolégia. Prepošt dal uväzniť richtára Kračuna a zvláštny súd odsúdil všetkých mešťanov na smrť. Rozsudok nevykonali, ale pri novom spore v roku 1666 popravili richtára a dvoch prísažných. Mešťania museli podpísať potupný protokol a vzdať sa mestských privilégií.
Blízka obchodná cesta napomáhala rozvoj tunajšieho obchodu. Vyberalo sa tu polovičné mýto. Mešťania mali právo variť pivo a páliť lieh. Rehoľníci zriadili lekáreň, podporovali zber liečivých rastlín a výrobu liečivých olejov. Tunajší olejkári chodili od 16. storočia do Ruska, Poľska i na Kamčatku a do Perzie. V roku 1785 mala obec 128 domov a 1141 obyvateľov, v roku 1828 mala 137 domov a 1584 obyvateľov. V roku 1850 sa Kláštor pod Znievom stal sídlom okresu a súdu, v rokoch 1869-1874 sídlom slovenského gymnázia a učiteľského ústavu. Koncom 19. storočia miestny obchod upadal, zanikali mestské podniky. Obyvatelia kupčili ako podomoví obchodníci radšej vo svete, najmä v Krakove, Varšave a Moskve. V rokoch 1880-1890 sa mnohí vysťahovali do Ameriky. V roku 1885 založili vzájomnú pokladnicu a gazdovské družstvo. V roku 1909 bolo sídlo okresného úradu presťahované do Turčianskych Teplíc, v roku 1911 aj sídlo učiteľského ústavu. Za I. ČSR sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, remeslami a obchodom.
Časť obyvateľov sa zapojila do SNP. Obec bola oslobodená 10. 4. 1945. Mesto bolo vyznamenané Radom práce.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť