Matrika JASOV - Košice

Prvá zmienka o obci je z roku 1234 vallis S, Joannis Bapt. alebo n. Turna. V ďalšom historickom vývoji sa názov obce menil nasledovne: 1243 Jazow, 1251 Jazou, 1280 Iasov, 1470 Jossa, 1630 Jaszov. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Jászó, po nemecky Jooss.

Jasovský Podzámok – 1773 Piszendorff, 1920 Jasovské Podhradie, 1927 Jasovský Podzámok, po maďarsky Jászóváralja.

Jasov – trhová obec doložená 1234 sa vyvinula z baníckej osady. Pôvodne patrila hradu Turňa. Na prelome 12. – 13. storočia tu knieža Koloman založil premonštrátsky kláštor ako fíliu varadínskeho kláštora, kt. od 13. storočia plnil funkciu hodnoverného miesta. Stal sa strediskom panstva, kt. patrili obce Debraď, Vyšný a Nižný Medzev, Župč, Poproč, Rudník, časť obce Nováčany a Štós. V r. 1436 bol z obavy pred husitmi prestavaný na pevnosť. V r.1434ň64 bol v rukách Jiskrových vojsk a po nich patril Blažejovi Maďarovi, 1511-39 malo patronát nad prepošstvom mesto Košice. V období reformácie kláštor zanikol. V r. 1613 sa stal sídlom premonštrátov.

V r. 1243 dostal Jasov banské výsady, na banské mesto sa však nevyvinul. Jasov sa vyvíjal ako mestečko. V r. 1394 získal jarmočné právo. V pôvodnom erbe mal sv. Michala a banícke náradie, v novšom dvojramenný kríž a banícke náradie. V r. 1312 bol vybudovaný na skale nad jaskyňou kráľovský hrad. Načas sa ho zmocnil Ján Jiskra, od Talafúza ho získalo mesto Košice. V r. 1421 aj v ďalších rokoch vznikali medzi kláštorom a mešťanmi časté spory a dochádzalo k vzburám, najmä keď kláštor nerešpektoval výsady mestečka a nútil občanov k novým daniam a robotám na stavbe rybníka, mlyna a kláštorných hradieb. Vzbury viedli k vraždám mníchov a prepošta. Stavba kostola a hradieb kláštora znova obnovila nároky mníchov na roboty a narazila na odpor mešťanov. Mešťania spor 1758 prehrali a boli nútení uzavrieť s prepošstvom dohodu , podľa ktorej sa z robôt vykupovali 450 zlatými ročne.

Obyvatelia dolovali drahé kovy, železnú rudu, olovo, meď a mramor, živili sa obrábaním pôdy, hrnčiarstvom a furmankou. V r. 1570 mali tunajší furmani osobitný cech. V r. 1780-1870 bola v Jasove v prevádzke železiareň s vysokou pecou.

Za 1. ČSR ( Československej republiky ) sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, baníctvom, remeslami a pracovali v lesoch. V obci boli mlyny, píly, od 1932 tehelňa. V r. 1939-45 bol Jasov pripojený k Maďarsku. JRD založili v r. 1949. V obci je vybudovaná moderná tehelňa, kachličkáreň, lesný závod. Obyvatelia pracujú v miestnych podnikoch a v poľnohospodárstve a časť v Košiciach, Moldave nad Bodvou a Medzeve.

Jasovský Podzámok – osada patrila kláštoru v Jasove. V r. 1720 je doložená ako zemianska obec. V r. 1949 bola pričlenená k Jasovu.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť