Matrika ILAVA - Bytča
okres: Považská Bystrica
Rím.kat.farský úrad
Farský obvod: Ilava, Ilávka a Klobušice (dnes súčasť obce:Ilava), Prejta (dnes súčasť obce: Dubnica nad Váhom)
Matriky: narodení: .1673-1898
sobášení: 1673-1913
zomrelí: 1673-1900
Index: narodení: 1820-1924
Zs
Sídlo židovského matričného obvodu
Matriky vedené pre obce: Ilava a Klobušice (dnes súčasť obce:Ilava), Beluša, Hloža a Podhorie (dnes súčasť obce:Beluša), Bolešov a Kameničany (dnes súčasť obce:Bolešov), Dolné Kočkovce, Horné Kočkovce, Nosice a Púchov (dnes súčasť obce:Púchov), Dolný Lieskov, Horný Lieskov, Podskalie, Slopná a Tŕstie (dnes súčasť obce:Lieskov), Dubnica nad Váhom a Prejta (dnes súčasť obce:Dubnica nad Váhom), Horná Poruba; Kopec a Malé Košecké Podhradie (dnes súčasť obce:Košecké Podhradie), Košeca a Nozdrovice (dnes súčasť obce:Košeca), Košecké Rovné a Zliechov (dnes súčasť obce:Zliechov), Krivoklát a Pruské (dnes súčasť obce:Pruské), Ladce a Tunežice (dnes súčasť obce:Ladce), Lúky; Malý Kolačín a Veľký Kolačín (dnes súčasť obce:Nová Dubnica), Mestečko, Mojtín, Piešťany (okres: Tmava); Považská Bystrica, Považská Teplá, Považské Podhradie a Sverepec (dnes súčasť obce:Považská Bystrica), Pružina, Visolaje, Zubák; Trenčín z okresu: Dolná Poruba, Nové Mesto nad Váhom, Omšenie, Trenčín, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice; Žilina z okresu: Čičmany; Malá Bytča a Veľká Bytča (dnes súčasť obce:Bytča), Podhorie, Porúbka (dnes súčasť obce:Žilina)
Matriky: zületési: 1800-1950
sobášení: 1822-1940
zomrelí: 1841-1923, 1926-1928, 1931-1932, 1936-1941, 1943
Obec sa spomína od roku 1332 ako Leua, z roku 135 ako civitas Leua, z roku 1598 ako Illava, maďarsky Illava. V Porubskej doline bolo sídlisko a popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, sídlisko púchovskej kultúry z doby rímskej. Obec sa vyvinula pod hradom, mestské výsady boli potvrdené v roku 1339. V roku 1318 sa spomína hradný kastelán. Začiatkom 14. storočia patril hrad Matúšovi Čákovi, neskôr kráľovi. Bol strediskom panstva Ilava, ku ktorému patrili Ilava, Beluša, Frejta, od roku 1472 Ilávka, Ilavské Mýto a ilavská škultécia, neskôr Podvažie. Majiteľmi panstva a hradu sa stali Zápoľskovci, Ostrožičovci, Breunerovci, v roku 1697 Königseggovci. Za Breunera zriadili v hrade kláštor trinitárskych mníchov, v roku 1856 ho dokúpil štát a umiestnili tam trestnicu. V roku 1430 dostalo mesto jarmočné právo, v roku 1540 rozšírené. Erb mesta tvorí opevnenie so štyrmi vežami a pochádza z 15. storočia. V chotári utrpeli 9. 11. 1431 porážku husitské vojská. Od 16. storočia bola Ilava čulým remeselníckym mestečkom s najvýznamnejšími cechmi tkáčskym, čižmárskym, krajčírskym. Patrilo hradnému panstvu Ilava. V roku 1598 malo 104 domov, v roku 1720 malo 67 daňovníkov, v roku 1784 malo 155 domov, 229 rodín a 953 obyvateľov, v roku 1828 malo 148 domov a 1233 obyvateľov. Koncom 18. storočia založili súkenku, v 19. storočí pivovar, zápalkáreň, teheľňu, pálenicu, v roku 1909 filiálku bánovskej banky. Po roku 1918 malo mestečko remeselnícky charakter. Po remeselnícky sa vyrábalo i súkno. Nezamestnaní z Kolačina, Dubnice nad Váhom, Prejty, Klobušíc a Košece 10. 2. 1932 usporiadali hladový pochod do Ilavy. V roku 1938 zriadili v areáli trestnice povestný tábor, v ktorom väznili stovky komunistov a protifašistických bojovníkov. Skupine väzňov sa dňa 1. 9. 1944 podarilo zorganizovať vzburu a utiecť na povstalecké územie. Mesto bolo oslobodené dňa 30. 4. 1945 Sovietskou armádou. V roku 1938 sa začala budovať hydrocentrála, prevádzka je tu od roku 1946, v roku 1965 zautomatizovaná. Ilava má priznaný štatút mesta.
| rímsko-katolícka | |
| Narodenie | 1673 - 1898 |
| Sobáš | 1673 - 1913 |
| Úmrtie | 1673 - 1900 |
| Narodenie | 1820 - 1924 |
| židovská | |
| Sobáš | 1822 - 1940 |
| Úmrtie | 1841 - 1923 |
| Úmrtie | 1926 - 1928 |
| Úmrtie | 1931 - 1932 |
| Úmrtie | 1936 - 1941 |