Matrika HUMENNÉ - Prešov

HUMENNÉ HOMONNA P
Rímskokatolícky farský úrad
Farský obvod: Humenné, Jasenov, Kudlovce a Lackovce (dnes súčasť obce: Humenné), Brestov, Hažín nad Cirochou (dnes súčasť obce: Kamenica nad Cirochou), Kochanovce
Matriky: narodení: 1802-1895
sobášení: 1802-1814, 1844-1895
zomrelí: 1802-1814, 1844-1895

- Vo farnosti sa viedla staršia matrika N, S, Z z r. 1721-1801, ktorá sa naposledy spomína v r. 1943. V súčasnosti sa na RKFÚ Humenné nenachádza.
- Matrika sobášených a pochovaných z r. 1815-1843 sa nachádza na RKFÚ Humenné.

Gréckokatolícky farský úrad
Farský obvod: Humenné, Jasenov, Kudlovce a Lackovce (dnes súčasť obce: Humenné), Brestov, Hažín nad Cirochou (dnes súčasť obce: Kamenica nad Cirochou), Kochanovce
Matriky: narodení: 1768-1907
sobášení: 1771-1946
zomrelí: 1771-1946

Reformovaný farský úrad
Farský obvod: Humenné, Kamenica nad Cirochou, Snina a Stropkov {okres: Svidník).
Matriky: narodení: 1871-1895
sobášení: 1889-1895
zomrelí: 1882-1895
- Obec predtým patrila do matričného obvodu Bánovce nad Ondavou.

Zs
Sídlo židovského matričného obvodu
Matriky vedené pre obce: Humenné, Jasenov, Kudlovce a Lackovce (dnes súčasť obce:Humenné), Adidovce, Baškovce, Belá nad Cirochou; Borov, Medzilaborce a Vydraň (dnes súčasť obce:Medzilaborce), Brekov, Brestov, Brestoy nad Laborcom, Brezovec; Čabalovce a Strekovce (dnes súčasť obce:Čabalovce), Čertižné, Čukalovce, Dara, Dedačov, Dlhé nad Cirochou, Dúbrava, Gruzovce (dnes súčasť obce:Slovenská Volová), Habura, Hankovce; Hažín nad Cirochou a Kamenica nad Cirochou (dnes súčasť obce:Kamenica nad Cirochou), Hostovice, Hrabová Roztoka, Hrabovec nad Laborcom, Hrubov, Chlmec, Jabloň, Jankovce, Kalinov, Kalná Roztoka, Karná, Klenová, Kochanovce, Kolbasov, Kolonica, Koškovce; Krásny Brod a Rokytovce (dnes súčasť obce:Krásny Brod), Krivá Oľka, Nižná Oľka a Vyšná Oľka (dnes súčasť obce:Oľka), Ladomírov, Ľubiša, Lukačovce, Malá Poľana (okres: Svidník); Maškovce a Vyšný Hrušov (dnes súčasť obce:Vyšný Hrušov), Michajlov, Modra nad Cirochou, Myslina, Ňagov, Nižná Jablonka; Nižné Čabiny a Vyšné Čabiny (dnes súčasť obce:Čabiny), Nižné Ladičkovce, Nová Sedlica; Ohradzany a Sopkovce (dnes súčasť obce:Ohradzany), Oľšinkov, Osadné; Ostrožnica, Smolník, Stakčín a Veľká Poľana (dnes súčasť obce:Stakčín), Palota, Papín, Parihuzovce, Pčoliné, Pichne, Porúbka, Pravrovce (dnes súčasť obce:Repejov), Príslop, Radvaň nad Laborcom, Roškovce, Rovné, Ruská Volová, Ruské, Ruský Potok, Snina, Stakčínska Roztoka, Starina, Strihovce, Sukov, Svetlice, Smigovec, Topoľa, Topoľovka, Turcovce, Ubľa, Udavské, Ulič, Valaškovce, Valentovce, Veľopolie, Víťazovce, Volica, Výrava, Vyšná Jablonka, Vyšné Ladičkovce, Závadka, Zboj, Zbojné, Zbudská Belá, Zbudský Rokytov (dnes súčasť obce:Rokytov pri Humennom), Zubné, Zvala; Vranov nad Topľou z okresu: Girovce, Nižná Sitnica; Pakostov a Petrovce (dnes súčasť obce:Pakostov), Vyšná Sitnica a Žalobín
Matriky: narodení: 1851-1895
sobášení: 1882-1895
zomrelí: 1851-1895

Osídlenie nastalo v neolite; poklad bronzov z mladšej doby bronzovej, je tu výskyt slovanského sídliska zo 7.- 8. storočia. Obec má staré osídlenie. Spomína sa rok 1322 ako majetok Drugethovcov, z roku 1409 je doložený trh. Obec je doložená z roku 1322 ako Homonna, neskôr ako Humenna (1332), Humen­na (1381), Humonna (1391), Homonna (1479), Humenne (1773); po maďarsky Homonna; po nemecky Homenan.

Od roku 1479 sa Humenné vyvíjalo ako poddanské mestečko; bola tu tridsiatková stanica. Jeho erb vznikol v 15. storočí. V štíte je rameno držiace veľký kľúč sprevádzaný mesiacom a hviezdou. Humenné sa stalo centrom rozsiahleho feudálneho panstva, ktoré do roku 1684 vlastnili Drugethovci, od roku 1684 Csákyovci. V roku 1553 malo panstvo viac ako 82 dedín so 666 sedliackymi usadlosťami, v roku 1612 malo 126 obcí, čím sa stalo najväčším feudálnym panstvom na Slovensku.

V roku 1480 sa v Humennom osadili františkáni, v 17. storočí prechodne jezuiti, po nich opäť františkáni. V 17. storočí zasiahli Humenné i panstvo vojnové udalosti, v roku 1644 ho obsadil J. Rákóczi, v roku 1684 Thökölyovci. Najmä v južných častiach domínia spôsobi­li veľké presuny obyvateľov. Väčšinu obcí zasiahla morová epidémia v roku 1663 a počet obyvateľov klesol aj po porážke Rákócziho povstania v roku 1711.

Humenné dostato v roku 1638 jarmoč­né právo, začiatkom 17. storočia je doložený cech krajčírov, v roku 1640 cech garbiarov, čižmárov, remenárov, hrnčiarov a tesárov.

Do 20. storočia však ostalo viac administratívnym ako hospodárskym strediskom oblasti. V roku 1787 patrilo Csákyovcom a Dernáthovcom, v 19.-20. storočí tu vlastnili majetky Andrássyovci. V roku 1715 malo mesto 18 opuste­ných a 18 obývaných meštianskych usadlostí, v roku 1787 malo 235 domov a 1901 obyvateľov, v roku 1828 malo 364 domov a 2666 obyvateľov.

Od 18. storočia bol v Humennom soľný sklad, v 19. storočí 3 vodné mlyny, od 19. storočia liehovar. V roku 1907 postavili Andrássyho súkromnú elektráreň. V roku 1876 sa Humenné stalo mestom so zriadeným magistrátom.

Za predmníchovskej republiky počet obyvateľov mesta prudko vzrástol, v roku 1930 sa tu usídlili obyvatelia obce Valáškovce. Mesto elektrifikovali, vznikli menšie drevené závody, rozvíjal sa obchod a niektoré remeslá. Napriek tomu mesto i okolie trpelo nezamestnanosťou. V júni roku 1919 tu bolo zriadené direktórium Maďarskej republiky rád.

V auguste roku 1920 došlo k mohutnej manifestácii na obra­nu ZSSR. V roku 1921 tu bola založená MO KSČ, sídlil tu OV KSČ. Humenné bolo jedným zo stredísk revolučného hnutia poľnohospodárskych robotníkov a maloroľníkov (štrajky, protiexekučné akcie, konferencie). V roku 1922 štrajkovali drevárski, v rokoch 1928 a 1934 stavební robotníci.

V 30. rokoch tu bolo intenzívne hnutie nezamestnaných. V roku 1938 tu bola manifestácia na obranu republiky. V období klérofašizmu bolo Humenné jedným zo stredísk ilegálneho protifašistického boja na východnom Slovensku.

V roku 1942 sa tu organizovala bojová Jánošíkova družina, v roku 1944 partizánska skupina Pugačev. Obyvatelia podporovali partizánov. Mesto bolo oslobodené 26. 11. 1944 vojskami 4. ukrajinského frontu. Bolo vyznamenané Radom Červenej hviezdy.

Po roku 1945 nastal všestranný rozvoj mesta. Vybudoval sa priemysel chemický (Chemlon), stavebný (Chemkostav, OSP, tehelňa), potravinársky (hydinárske závody, mliekáreň, pekáreň, mäsokombinát) a rad menších prevádzok.

Postavili sa nové sídliská, kultúrne a sociálne zariadenia, vybudovala sa doprava, služby. Mesto poskytovalo pracovné príležitosti pracujúcim z okolia. Humenné malo priznaný štatút mesta.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť