Matrika HNÚŠŤA - Banská Bystrica
okres: Rimavská Sobota
Rím.kat.farský úrad
Farský obvod: Hnúšťa, Hačava, Likier (dnes súčasť obce:Hnúšťa), Klenovec, Kyjatice, Rimavské Brezovo
Matriky: narodení: 1830-1896
sobášení: 1830-1895
zomrelí: 1830-1896
Ag
Evanjelický farský úrad
Farský obvod: Hnúšťa
Matriky: narodení: 1743-1896
sobášení: 1743-1896
zomrelí: 1743-1896
Mesto Hnúšťa-Likier vzniklo v r. 1960 zlúčením Hnúšte a Likiera. Obec Hnúšťa sa pôvodne nazývala Hirmistia (1438) neskôr Hilistye (1439), Hnussia (1773), Hnusstya (1786) a od r. 1920 Hnúšťa; maďarsky Nyustya.
Likier sa nazýval Lykerfalua (1438), neskôr Likér (1808) a od r. 1920 Likier; maďarsky Likér.
Hnúšťa:
Písomne je obec doložená z r. 1438. V 15. storočí patrila Felediovcom, od 16. storočia Kubínyiovcom a iným rodinám. V 18. storočí pracovali v obci dve huty a dva hámre, začiatkom 19. storočia aj vysoká pec, dve slovenské pece a štyri hámre. Obyvatelia sa zaoberali remeslami (halenárstvo).
V r. 1828 mala obec 130 domov a 1125 obyvateľov. Na rozhraní 19. a 20. storočia pracovala v obci magnezitová továreň a mlyny na mastenec. Obyvatelia pracovali v miestnych podnikoch a v Likieri.
Koncom 1. svetovej vojny a počas povojnovej hospodárskej krízy bola výroba zastavená a postupne zanikli vysoké pece Rimamuránskej spoločnosti a zlieváreň v Hnúšti. Obyvateľstvo trpelo nezamestnanosťou. Miestna organizácia KSČ, založená v r. 1921, organizovala boje za sociálne požiadavky robotníkov, proti zatvoreniu závodov a boje nezamestnaných. Roku 1922 štrajkovali aj robotníci v magnezitke. Hnúšťa sa stala v r. 1938 sídlom okresu. Pracovali tu ilegálne odbojové komunistické organizácie a občianske odbojové skupiny. V máji 1944 vznikol Revolučný národný výbor, ktorý 30.8.1944 prevzal moc a usmerňoval ostatné RNV v okrese. Organizoval pomoc armáde, vyvíjal čulú agitačno-propagačnú činnosť. Počas okupácii obce v nej pokračoval v horách medzi partizánmi. Hnúšža bola oslobodená 23.1. 1945 vojskami II. Ukrajinského frontu.
Hnúšti bol priznaný štatút mesta. V 50. rokoch vznikla Stredná všeobecnovzdelávacia škola.
Likier:
Obec sa spomína od r. 1438 ako príslušenstvo hradného panstva Hajnáčka. V novoveku patril viacerým zemepánom. V r. 1828 mal 25 domov a 279 obyvateľov. V 2. polovici 19. storočia tu vznikla železiareň Rimamuránskej spoločnosti s veľkým sídliskom. Po jej zlikvidovaní v 20. rokoch 20. storočia zriadili v opustených priestoroch závod na suchú destiláciu dreva (Blazberg). Likier bol i naďalej centrom robotníckeho hnutia. Roku 1930 štrajkovali robotníci v chemickej továrni. RNV vznikol 29. 8. 1944 a z jeho iniciatívy sa vytvoril partizánsky oddiel Mastek.
Hnúšťa-Likier:
Po oslobodení sa začala rozvíjať výroba v miestnych podnikoch. Postavili sa nové byty, kultúrne zariadenia a služby. JRD bolo založené v r. 1959.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
rímsko-katolícka | |
Úmrtie | 1830 - 1896 |
Sobáš | 1830 - 1895 |
Narodenie | 1830 - 1896 |
evanjelická | |
Úmrtie | 1743 - 1896 |
Sobáš | 1743 - 1896 |
Narodenie | 1743 - 1896 |