Matrika HNILEC - Levoča

Prvá písomná zmienka o obci Hnilec sa datuje do roku 1290, kedy obec patrila pod mesto Nová Ves. V roku 1315 sa nazývala Guylnicz. Dnešný názov Hnilec je od roku 1920; maďarsky sa obec úradne nazývala Nagyhnyilec, Iglóvéghely, Nyilas.

Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Spišská Nová Ves, kraj Košice, po roku 1960 pod okres Spišská Nová Ves, kraj Východoslovenský.

Obec vznikla po roku 1290, keď dostali na ňu donačnú listinu Balya Mikuláš a dedičný richtár Pecold. V 14. – 15. storočí tu dolovali striebornú rudu, neskôr obyvatelia pracovali ako furmani, mlynári, robotníci pri parnej píle, zaoberali sa tkáčstvom a výrobou dreveného náradia. Hnilec pôvodne patril Mariássyovcom, od 17. storočia Andrássyovcom. Pôvodní obyvatelia Hnilca boli s malo výnimkami spišskí Slováci, ktorí osídlili toto územie v dobe rozkvetu banského a hutníckeho priemyslu. V roku 1828 mal 30 domov a 218 obyvateľov. Za Rakúsko – uhorskej monarchie bol Hnilec rozdelený na 2 časti – Gemerský Hnilec a Spišský Hnilec. Gemerský Hnilec tvorili 2 osady: Ondrášová a Nový Svet, ktoré neskoršie vytvorili samostatnú obec patriacu do Gemerskej Stolice, kým Spišský Hnilec patril pod mesto Spišská Nová Ves. Hranicou medzi týmito dvoma Hnilcami bola rieka Hnilec. V roku 1926 sa spojili ako jedna osada a patrili do roku 1954 pod mesto Spišská Nová Ves, v roku 1954 sa Hnilec osamostatnil. V 19. storočí pracovali tu železiarske hámre spišskej komory.

Za 1. ČSR ( Československej republiky ) pracovali obyvatelia v baniach na okolí, v lesoch ( drevorubačstvo, furmanka ) zaoberali sa tkáčstvom a výrobou dreveného náradia ( hrable, korýtka, lyžice ), v roku 1931 – 1936 pracovali na stavbe trate Červená Skala – Margecany a v roku 1934 sa zúčastnili na štrajku. Časť obyvateľstva sa zapojila do partizánskeho hnutia a SNP ( Slovenského Národného Povstania ). V roku 1926 bol Hnilec súčasťou Spišskej Novej Vsi.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1.časť a podkladové materiály z obce