Matrika HLINÍK NAD HRONOM - Banská Bystrica

V roku 1075 obec mala mýto a jej časť patrila opátstvu v Hronskom Beňadiku. V roku 1388 obec, mlyn a mýto patrili panstvu Šášov, v roku 1534 Kálnayovcom, potom opäť panstvu Šášov a po vymretí Dóczyovcov eráru. V polovici 15. storočia tu bratríci vybudovali pevnôstku. V roku 1494 obec získala trhové právo. Do roku 1960 obec patrila pod Tekovskú župu, okres Nová Baňa, kraj Banská Bystrica. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom, kraj Stredoslovenský. V súčasnosti patrí pod okres Žiar nad Hronom, kraj Banskobystrický.

V roku 1601 obec mala mlyn, kúriu a 64 domov, v roku 1720 sa spomína kováč, murár, mäsiar, krčma a 51 daňovníkov, v roku 1828 mala 89 domov a 620 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom a výrobou mlynských kameňov – doložené už v 14. storočí.

V erbe, ktorý pochádza z roku 1637 má obec mlynský kameň s dvoma skríženými kladivkami. Po roku 1918 výroba mlynských kameňov zanikla. Obyvatelia sa za I. Československej republiky (I. ČSR) okrem poľnohospodárstva živili prácou v miestnom postupne vznikajúcom priemysle a na píle. Obyvatelia sa zapojili i do Slovenského národného povstania (SNP). Po oslobodení nastal všestranný rozvoj obce, vznikol a rozšíril sa strojársky priemysel, priemysel stavebných hmôt (spracovanie kameňa), textilný priemysel (trepáreň ľanu a konopí) a drevospracujúci priemysel (preglejka, píla). V roku 1956 bolo založené jednotné roľnícke družstvo (JRD), ktoré v roku 1961 prešlo do Štátneho majetku Žiar nad Hronom. Vybudovali sa nové sídliská a služby. Obyvatelia pracovali v mieste a v Žiari nad Hronom.