Matrika HANUŠOVCE NAD TOPĽOU - Prešov
okres: Vranov nad Topľou
Rím.kat.farský úrad
Farský obvod: Hanušovce nad Topľou, Bystré, Ďurďoš, Hermanovce nad Topľou, Matiaška, Medzianky, Pavlovce, Petrovce, Prosačov, Radvanovce, Vavrinec, Vlača, Zlatník
Matriky: narodení: 1853-1910
sobášení: 1853-1910
zomrelí: 1853-1910
Ag
Evanjelický farský úrad
Farský obvod: Hanušovce nad Topľou, Bystré, Čierne nad Topľou, Hermanovce nad Topľou, Medzianky, Pavlovce, Petrovce, Skrabské, Vlača
Matriky: narodení: 1810-1896
sobášení: 1810-1896
zomrelí: 1810-1896
Zs
Sídlo židovského matričného obvodu
Matriky vedené pre obce: Hanušovce nad Topľou, Babie, Bystré; Ďurďoš a Grodzin (dnes súčasť obce:Ďurďoš), Hermanovce nad Topľou, Matiaška, Medzianky; Kecerovské Pavlovce, Pavlovce a Podlipníky (dnes súčasť obce:Pavlovce); Petrovce, Radvanovce, Remeniny, Ruská Voľa, Vlača; Bardejov z okresu: Dukovce (dnes súčasť obce: Želmanovce-Dukovce), Francovce a Giraltovce (dnes súčasť obce:Giraltovce), Kalnište, Kračúnovce, Kuková, Lužany pri Topli, Železník; Prešov z okresu:Čelovce, Demjata, Fulianka, Chmeľov, Chmeľovec, Kapušany, Lada; Lipníky, Nemcovce, Podhrabina a Tarka (dnes súčasť obce:Nemcovce), Okružná, Proč, Pušovce, Šarišská Poruba; ŠarišskáTrstená, Trnkov, Tulčík a Svidník z okresu: Fijaš, Matovce a Soboš /
Matriky: narodení: 1858-1895
sobášení: 1851-1894
zomrelí: 1850-1894
Osídlenie nastalo koncom eneolitu a začiatkom doby bronzovej – je tu výskyt mohyly kultúry východoslovenských mohýl.
Obec založili na zákupnom práve (richtár Hanus) po roku 1312 na území lipovských Abovcov. Obec je doložená z roku 1332 ako Hanusfalwa, neskôr ako (villa) Johannis (1355), Hanuswagasa (1359), Hanussowcze (1773), Hanušovce nad Topľou (1927); po maďarsky Hanusfalu, Tapolyhanusfalva.
Spomína sa rok 1332, keď vyvinutá obec dostala výsady zemepanského mestečka a trhové právo V roku 1427 malo 136 port. Od polovice 14. storočia patrilo Sósovcom zo Solivaru, od 18. storočia Dessewffyovcom a Berzeviczyovcom. Trhy sa udržali do 19. storočia. V roku 1787 mala obec 112 domov a 896 obyvateľov, v roku 1828 mala 168 domov a 1269 obyvateľov. Obyvatelia boli roľníci a remeselníci (známi výrobcovia fajok). V 2. polovici 19. storočia postihlo mestečko veľké vysťahovalectvo.
Po roku 1918 sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom a prácou v lesoch. V rokoch 1939-43 sa tu stavala železničná trať. V čase SNP obyvatelia pomáhali partizánskej skupine Čapajev, ktorá pôsobila na okolí, za čo obec vyznamenali Radom červenej hviezdy. JRD založené v roku 1949 sa v roku 1953 rozpadlo, v roku 1958 bol založený ŠM. Bola tu tehelňa. Obyvatelia pracovali v Bystrom, Prešove, Košiciach a inde, časť v poľnohospodárstve.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
| rímsko-katolícka | |
| Úmrtie | 1853 - 1910 |
| Sobáš | 1853 - 1910 |
| Narodenie | 1853 - 1910 |
| evanjelická | |
| Úmrtie | 1810 - 1896 |
| Sobáš | 1810 - 1896 |
| Narodenie | 1810 - 1896 |
| židovská | |
| Úmrtie | 1850 - 1894 |
| Sobáš | 1851 - 1894 |
| Narodenie | 1858 - 1895 |