Matrika HANDLOVÁ - Nitra

Na území dnešného mesta Handlová bolo osídlenie v eneolite, bol tu hromadný nález medených nástrojov, žiarové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Obec založil na zákupnom práve dedičný richtár Henrich Kriker v roku 1367. Názov mesta je doložený z roku 1367 ako Crykerschaw, z roku 1430 ako Henellehota, z roku 1571 ako Hendlowa, z roku 1920 ako Handlová, maďarsky Handlova, Nyitrabánya, nemecky Krieckerhau, Kriegerhay.

Patrila panstvu Bojnice. V roku 1553 mala 78 port, v roku 1599 ju vypálili krymskí Tatári. V roku 1655 sa poddaní vykúpili z robôt za poplatok 1676 zlatých 40 den. (denárov). V roku 1675 mala Handlová 1609 obyvateľov, 109 poddanských a 107 želiarskych usadlostí. V roku 1680 ju zničili Thökölyho vojská, v roku 1682 Turci odviedli do zajatia 120 ľudí, v roku 1684 vypálili 44 domov. Z richtárskych majetkov vznikol v roku 1697 panský majer. Handlová v roku 1715 mala 90 domácnosti, v roku 1730 vznikol cech krajčírov a spoločný cech kováčov a zámočníkov, v roku 1746 renovovali pivovar, pracovali tu 2 mlyny. Koncom 18. storočia sa v Handlovej spomína 14 obuvníkov, 5 kováčov, 2 zámočníci, 3 krajčíri, kožušník, tesár, 2 mäsiari. V roku 1828 mala 342 domov a 2393 obyvateľov, v roku 1839 nadobudla mestské výsady a získala trhové právo.

Tunajšie baníctvo sa spomína od roku 1828. Systematickú ťažbu uhlia začalo panstvo Bojnice po roku 1850. V rokoch 1858-1861 si Pálffyovci zabezpečili údelné právo na 6 banských polí, v roku 1874 si zabezpečili kutacie právo tzv. priateľskou dohodou s urbarialistami. V roku 1909 začala výstavba baní. V roku 1913 dokončili železničnú trať Prievidza – Handlová. Do roku 1917 postavili banskú kolóniu s 596 bytmi. Prílivom Slovákov z Liptova a Turca sa podstatne zmenila národnostná a sociálna štruktúra obyvateľstva. Robotníci založili organizáciu sociálno-demokratickej strany, ktorá stala na čele banského štrajku v októbri 1917. Masový štrajk a nepokoje dňa 22. 7. 1918 za účasti banských žien si vyžiadali 4 obete a ranených. Za I. ČSR, po prechodnej ekonomickej kríze v povojnových rokoch, ťažba v miestnych uhoľných baniach sústavne stúpala a bane nadobúdali v živote obce rozhodujúcu úlohu. V roku 1931 bola dokončená stavba trate Handlová – Horná Štubňa. Časť miestnych roľníkov a poľnohospodárskych robotníkov prevažne nemeckej národnosti začala pracovať v baniach, časť pracovala v poľnohospodárstve a odchádzala na sezónne práce do produkčnejších oblastí. S príchodom slovenských robotníkov do baní sa postupne menila i národnostná skladba obyvateľov. Za predmníchovskej ČSR bol pomer Slovákov a Nemcov asi 1:1. Samostatná obec sa rozvíjala pomaly. Majitelia baní v rokoch 1918-1945 nič neinvestovali na zlepšenie sociálnych podmienok robotníkov, ktorí si postavili z vlastných zbierok Robotnícky dom. V rokoch 1. svetovej vojny a po nej demonštrovali a štrajkovali za splnenie mzdových a politických požiadaviek. V Handlovej sa uskutočnilo mnoho štrajkov baníkov za sociálne a politické požiadavky a rad ďalších akcií. Začiatkom 30. rokov začali v Handlovej pracovať nemecké reakčné nacionalistické organizácie. V období tzv. slovenského štátu zápas týchto dvoch síl vyvrcholil. Ilegálna KSS zorganizovala v októbri 1940 mzdový štrajk, najväčšie protifašistické vystúpenie slovenskej robotníckej triedy pred SNP. Štrajk potlačilo vojsko tankami. Od roku 1943 pokračovali prípravy na otvorený boj. Pred SNP odišlo k partizánom 250 baníkov, ktorí bojovali ako zvláštny minerský oddiel. Po vypuknutí SNP prevzal v Handlovej moc Revolučný národný výbor (RNV), vytvorila sa Handlovská rota, ktorá sa zúčastnila povstaleckých bojov. Za účasť v SNP bola Handlová vyznamenaná Radom Červenej hviezdy. Pred príchodom frontu väčšina nemeckých obyvateľov obce ušla. Handlová bola oslobodená dňa 3. 4. 1945. V roku 1960 získala štatút mesta. Začalo sa rozvíjať baníctvo, chémia a energetika.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť