Matrika GELNICA - Levoča

Prvá písomná zmienka o meste Gelnica sa datuje do roku 1246, ako vyvinuté mesto sa spomína do roku 1276. V roku 1246 sa nazývala Gylnychbanya. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1276 je písomne doložený názov Gelnic, z roku 1280 Gulnychbana, z roku 1379 Gulnicia, Gulnych, z roku 1773 Gelnicza. Po maďarsky sa mesto úradne nazývalo Gölnicbánya. Po nemecky sa úradne nazývalo Göllnitz.

Po roku 1881 bolo mesto administratívne začlenené pod Spišskú župu; pred rokom 1960 pod okres Gelnica, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Spišská Nová Ves kraj Východoslovenský.

K pôvodným slovenským obyvateľom sa v 12. storočí prisťahovali kolonisti z Bavorska. Ťažilo sa tu zlato, striebro, meď. Mestské právo udelil Belo IV. ( 1235 – 1270 ), potvrdil Štefan V. a Ladislav IV. v roku 1276. Mesto malo richtára, prísažných, právo súdiť všetky spory a trestné činy, právo meča a právo trhové. Mešťania mali právo rybolovu, rúbania dreva, pálenia uhlia, ťažby rudy a vykonávanie remesiel. Gelnica má jeden z najkrajších banských erbov na Slovensku. Vznikol koncom 13. storočia. V strede je dvojramenný kríž ako znak kráľovského mesta. Vo vrchných štítkoch sú dve želiezka, v špičke stojí kladivko. Pôvodný erb sa používal do 17. storočia. Odvtedy sa menil, posledný z roku 1844 je v znamení úpadku heraldickej tvorby v 19. storočí. Z obrovského chotára mesta sa vyčlenili viaceré obce ( Jaklovce, Slovinky, Smolník, Švedlár ) založené gelnickými občanmi na zákupnom práve. V 13. a 14. storočí vystupoval gelnický richtár ako comes terrestris pre obce závislé od Gelnice ( Smolník, Švedlár, Mníšek nad Hnilcom, Žakarovce, Veľký Folkmár, Prakovce, Helcmanovce, Slovinky, Vondrišel, Krompachy, Štós, Jaklovce, Margecany, Kojšov ). Ich závislosť zaručovalo gelnické banské právo. V 15. storočí význam mesta poklesol, v rokoch 1465 – 1838 bolo príslušenstvo Spišského hradného panstva. Csáky v roku 1653 – 1681 prenajal banské územie Andrejovi Joanellimu. Zo závislosti sa Gelnica vykúpila v roku 1838 a v roku 1844 sa stala znova kráľovským banským mestom. V 18. a 19. storočí sa tu dolovala meď a ortuť. Remeselníci sa podieľali na údržbe baní.

V roku 1789 malo mesto 699 domov  a 5024 obyvateľov, v roku 1828 malo 644 domov a 4632 obyvateľov. V 19. storočí boli známi najmä ako klinčiari a reťaziari. V roku 1892 bola postavená elektráreň. Už v roku 1851 vypukli živelné nepokoje baníkov a železiarskych robotníkov. Odborová organizácia založená začiatkom 20. storočia sa hlásila k slovenským sociálnym demokratom. Baníci a železiarski robotníci štrajkovali v roku 1907 a počas generálneho januárového štrajku v roku 1918. Štrajk robotníkov v továrni na reťaze v roku 1912 trval 5 mesiacov. Po roku 1918 pracovali obyvatelia v baníctve, v lesoch, na miestnych pílach a v továrni na výrobu klincov a reťazí. Celkove rozvoj mesta stagnoval, čo sa najmarkantnejšie prejavovalo chronickou nezamestnanosťou. V roku 1919 – 1938 sa v Gelnici a na okolí uskutočnilo 97 akcií nezamestnaných ( schôdze, demonštrácie, deputácie, 5 hladových pochodov ), po Bratislave, Brezne a Komárne najviac na Slovensku. V júni 1919 štrajkovali kovorobotníci a baníci. Vystúpenie miestnych robotníkov v decembrovom generálnom štrajku v roku 1920 patrilo k najrevolučnejším na Slovensku. Zriadili sa revolučné výbory a Červené gardy, robotníci začali preberať moc a obsadzovať úrady, továrne a veľkostatky.

Od roku 1921 stála na čele politických a hospodárskych zápasov pracujúcich v MO KSČ ( Mestská Organizácia Komunistickej Strany Československa ), sídlil tu i OV KSČ ( Okresný Výbor Komunistickej Strany Československa ). V obecných i parlamentných voľbách v roku 1929 bola KSČ najsilnejšou stranou v okrese. V roku 1921 a 1930 štrajkovali baníci, v roku 1933 stavbári a v roku 1935 piliarsky robotníci. Gelnica bola jedným z centier štrajkových bojov na stavbe železnice Červená Skala – Margecany. KSČ viedla boje na obranu republiky a za tzv. slovenskému štátu stála na čele protifašistického odboja. Už v roku 1943 vznikali na okolí partizánske a odbojové skupiny. Počas SNP ( Slovenského Národného Povstania ) pôsobil v okolí partizánsky oddiel Vorošilov. Mesto bolo oslobodené 21.1.1945 vojskami 4. ukrajinského frotu. Po oslobodení bola časť nemeckého obyvateľstva vysídlená. Gelnica bola do roku 1960 sídlom okresu. Zaoberali sa poľnohospodárstvom.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1.časť