Matrika GALANTA - Bratislava

Galanta je doložená z rokov 1237-1240 ako Galantha, neskôr ako Galanta, alia Galanta (1241), Galanta (1291); po maďarsky Galánta.

Vyskytlo sa tu kostrové pohrebisko z 10. storočia, v Nebojsi laténske birituálne pohrebisko. Obec sa spomína z rokov 1237-1240. Časť patrila kláštoru na Panónskej Hore, neskôr viacerým šľachtickým rodom. V roku 1297 sa spomína aj Stará Galanta.

V roku 1421 časť majetkov daroval Žigmund Esterházyovcom, ktorým patril aj tunajší opevnený kaštieľ, v roku 1425 časť Bessenyiovcom, neskôr Feketovcom, Baloghovcom, Nagyovcom. Od 17. storočia sa Galanta vyvíjala ako zemepanské mestečko s trhovým a jarmočným právom.

V roku 1723 je doložený cech čižmárov, v roku 1815 krajčírov, obuvníkov a spoločný cech rôznych remeselníkov. V roku 1828 mala Galanta 251 domov a 1853 obyvateľov, ktorí sa zaoberali remeselníctvom, poľnohospodárstvom, chovom dobytka a oviec. Lisovali olej.

V roku 1850 pripojili Galantu na centrálnu uhorskú železnicu z Budapešti do Viedne. V roku 1883 postavili prípoj na Sererď a Trnavu. Od polovice 19. storočia tu bolo sídlo slúžnovského úradu.

V roku 1872 založili banku. Koncom 19. storočia sa medzi miestnymi robotníkmi udomácnilo sociálne hnutie, začiatkom 20. storočia bola založená sociálno-demokratická odborová organizácia stavebných robotníkov.

Za predmníchovskej ČSR zostalo mestečko sídlom okresu a obchodným strediskom poľnohospodárskeho okolia. Keďže bolo prakticky bez priemyslu, trpelo chronickou nezamestnanosťou. V októbri 1923 registroval okresný úrad 1420 nezamestnaných, vo februári 1932 už 7118, miestna sprostredkovateľňa práce v marci 1937 registrovala 4299 nezamestnaných.

MO KSČ bola založená v roku 1921, sídlil tu OV KSČ; za predmníchovskej ČSR bola KSČ najsilnejšou stranou v okrese. Pod jej vedením sa Galanta stala významným strediskom revolučného hnutia poľnohospodárskych robotníkov, maloroľníkov a nezamestnaných.

Od roku 1920 poľnohospodárski robotníci každoročne štrajkovali. Konali sa tu významné konferencie maloroľníkov a jednotného frontu. Boje nezamestnaných vyvrcholili v rokoch 1930-33 tromi hladovými pochodmi.

V roku 1938-45 bola Galanta pripojená k Maďarsku. Po oslobodení tu začali budovať priemysel. Rozvinutý je priemysel strojársky (TOS, opravovne poľnohospodárskych strojov), drevospracujúci (Západoslovenské nábytkárske závody, predtým Stolárske družstvo), potravinársky (Hydinové závody, Mliekárske závody, Včela - výkup a spracovávanie medu a iné), textilné (Slovodev-výrobné družstvo) a stavebné.

Štátne majetky (ŠM) boli založené v roku 1945, JRD bolo založené v roku 1950. Vybudovali sa nové sídliská, sociálne, kultúrne a športové zariadenia, služby. Väčšina obyvateľov pracovala v miestnych podnikoch, časť v Bratislave a Šali.

Hody:

Obec je doložená z roku 1291 ako Hudy, neskôr ako Hody (1296), Hodj (1773); po maďarsky Hódi.

Obec sa spomína z roku 1298. Patrila postupne viacerým zemianskym rodinám, od 18. storočia väčšina majetkov Bathyányiovcom, ktorí tu vytvorili stredisko panstva Hody. Panstvo tvorili časti majetkov v Gáni, Topoľnici, Slovenskej Novej Vsi. V 19. storočí patrilo panstvo Perényiovcom, po nich tu mali majetky Esterházyovci.

Obec v roku 1720 mala 2 daňovníkov, v roku 1828 mala 34 domov a 246 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Za predmníchovskej ČSR boli časté štrajky poľnohospodárskych robotníkov (1920, 1921, 1927 a 1931). V roku 1960 bola obec pripojená ku Galante.

Javorinka:

Obec je doložená z roku 1921 ako Štefánikov, neskôr ako Štefánikovo (1948), Javorinka (1961).

Vznikla v roku 1921 ako obec Štefanikovo osídlením kolonistov z považských obcí. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V roku 1960 bola pripojená ku Galante.

Nebojsa:

Obec je doložená z roku 1405 ako Neboyza, neskôr ako Nebozya (1420), Also Neboyza (1439), Felsewneboyza (1447), Nebozya (1458), Nebojsa (1808); po maďarsky Nemesnebojesza.

Obec sa spomína z roku 1439. Patrila Baloghovcom, od 18. storočia viacerým zemianskym rodinám, v 2. polovici 19. storočia vlastnil tunajšie majetky, pálenicu a rafinériu liehu Glücher.

V roku 1828 mala obec 41 domov a 299 obyvateľov. Poľnohospodársky charakter si zachovala aj po roku 1918.

Časté štrajky poľnohospodárskych robotníkov (1921, 1927, 1928, 1929a 1932). V roku 1960 bola obec pripojená ku Galante.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1.časť