Matrika GAJARY - Bratislava

Obec je doložená v roku 1373 ako Geiur, v roku 1377 ako Gaywar, Eureghaz, v roku 1380 ako Ewreghaz, teutonice Gayuar, v roku 1460 ako Gayary, v roku 1773 ako Gajare, maďarsky Gajár, nemecky Gairing, latinsky Gajerium.

Na území sa nachádzalo osídlenie v neolite – sídliská volútovej, želiezovskej a lengyelovskej kultúry, eneolit. s keramikou, zdobenou brázdeným vpichom, na Stoličke pohrebisko maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej, sídlisko stredodunajskej mohylovej kultúry, hallštattské pohrebisko, laténske a rímske sídlisko, hromadný nález slovanských železných výrobkov z 8. storočia.

Obec v roku 1472 patrila grófom zo Svätého Jura a Pezinka, v roku 1553 Serédymu a panstvu Plaveč – Malacky. Bolo tu sídlo tridsiatkovej stanice, mýta pri brode cez Moravu. Leopold I. udelil obci jarmočné právo, odvtedy sa vyvíjala ako zemepanské mestečko. Za Rákoczyho povstania bolo vydrancované.

V roku 1720 mala obec 110 daňovníkov, v roku 1828 mala 381 domov a 2852 obyvateľov. Obchodovali s dobytkom, pestovali a predávali ranú zeleninu, zaoberali sa spracovaním tŕstia, košikárstvom a predajom týchto výrobkov na okolí i v Rakúsku.

V 2. polovici 19. storočia tu bola v prevádzke pálenica. V roku 1918 bolo v chotári obce mnoho vojenských dezertérov. V roku 1929 bola na rieke Morave vybudovaná ochranná hrádza.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí Slovenska, I. časť