Matrika DVORY NAD ŽITAVOU -
okres: Nové Zámky
Rím.kat.farský úrad
Farský obvod: Dvory nad Žitavou a Branovo
Matriky: narodení: 1714-1895
sobášení: 1715-1895
zomrelí: 1715-1895
Index: narodení: 1865-1895
sobášení: 1867-1895
zomrelí: 1871-1895
Dvory nad Žitavou boli osídlené v neolite. Je tu archeologicky doložené sídlisko volútovej a lengyelskej kultúry, bohatý kostrový hrob želiezovského typu, eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou, pohrebisko zo staršej doby bronzovej, sídlisko karpatskej mohylovej kultúry zo strednej doby bronzovej, hallštatstské sídlisko, dve kostrové pohrebiská z 2.-3. storočia, laténske sídlisko a kostrové pohrebisko, rímsko-barbarské slovanské sídlisko zo 7.–8. storočia, slovansko-avarské pohrebisko, slovanské sídlisko a pohrebisko z doby veľkomoravskej, staromaďarské pohrebisko z 10. storočia.
Obec kráľovských dvorníkov je doložená od roku 1075 ako Villa Hudwordienzium super aquam Sitoua, neskôr Oudouort (1209), Wdword (1228), Odward, Odwarth (1312), Nagvdvard (1416), Udward (1786), Dvory nad Žitavou (1927), maďarsky Udvard. Obec kráľovských dvorníkov sa spomína od roku 1075, keď Gejza I. daroval časť obce kláštoru v Hronskom Beňadiku, časť vlastnil v roku 1241 rytier Ressel, tunajšie mýto v roku 1256 rytier Sefrid. Vzbury tunajších poddaných proti zvyšovaniu poddanských dávok v roku 1228 a 1247 patria medzi prvé prejavy triedneho boja za feudalizmu na Slovensku. V roku 1264 získalo majetky rytierov ostrihomské arcibiskupstvo, ktoré v roku 1312 získalo aj kláštorné majetky. Zemepánom obce ostalo do 19. storočia. V roku 1241 zničili obec Tatári, v roku 1572 Turci, ktorí si tu zriadili posádku. V roku 1669 bola obec opustená, koncom 17. storočia je znovu osídlili. V roku 1715 mala 101 domácností, v roku 1787 mala 380 domov a 2543 obyvateľov, v roku 1828 mala 446 domov a 3189 obyvateľov. Prechodne tu sídlil slúžnovský úrad. Bola to poľnohospodárska obec, aj po roku 1918. Do roku 1923 bola sídlom staroďalanského okresu. V roku 1924 – 1929 štrajkovali poľnohospodári, v roku 1931 stavební robotníci. V 30. rokoch bolo intenzívne hnutie nezamestnaných, vedené KSČ. V roku 1938 – 1945 bola obec pripojená k Maďarsku. Po roku 1945 nastal všestranný rozvoj obce. JRD založené v roku 1950 (druhé najväčšie v ČSSR) sa špecializovalo na kvetinárstvo, pestovanie zeleniny, tabaku a ovocia. V obci je liehovar a sušiareň papriky.
Huba
Doložená je od roku 1431 ako osada.
Poznaň
Obec sa spomína v roku 1264.
Vadkert
Patril predialistom, zmenil sa na osadu.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
rímsko-katolícka | |
Narodenie | 1714 - 1895 |
Úmrtie | 1715 - 1895 |
Sobáš | 1715 - 1895 |
Narodenie | 1865 - 1895 |
Sobáš | 1867 - 1895 |
Úmrtie | 1871 - 1895 |