Matrika DUNAJSKÁ STREDA - Bratislava

DUNAJSKÁ STREDA DUNA-SZERDAHELY B
Rím.kat.farský úrad
Farský obvod: Dunajská Streda a Malé Blahovo (dnes súčasť obce:Dunajská Streda), Blažov, Čenkesfa, Heďbeneéte, Lidér Tejed, Pódafa, Povoda a Tôbôréte (dnes súčasť obce:Kútniky), Dunajský Klátov (dnes súčasť obce: Jahodná), Malé Dvorníky a Veľké Dvorníky (dnes súčasť obce:Dvorníky na Ostrove); do r.: 1723 Amadeho Kračany a Pinkove Kračany (dnes súčasť obce:Kostolné Kračany), Mliečany (dnes súčasť obce: Dunajská Streda) a Vrakúň; do r.: 1728 Dolná Potôň a Orechová Potôň (dnes súčasť obce:Orechová Potôň); od r. 1700 do r.: 1729 Etreho Kračany, Jastrabie Kračany, Krúčiarove Kračany, Kráľovičove Kračany a Lesné Kračany (dnes súčasť obce:Kráľovičove Kračany), Kostolné Kračany, Kyncerove Kračany a Moravské Kračany (dnes súčasť obce:Kostolné Kračany); do r.: 1761 Veľké Blahovo a Vydrany; do r.: 1790 Dolný Bar a Mad (dnes súčasť obce:Dolný Bar)
Matriky: narodení: 1674-1897
sobášení: 1673-1942
zomrelí: 1673-1724, 1739-1895
Index: narodení: 1673-1860
sobášení: 1673-1950

Ag
Evanjelický farský úrad
Farský obvod: Dunajská Streda a Malé Blahovo (dnes súčasť obce:Dunajská Streda), Baka, Beketfa (dnes súčasť obce: Holice), Blažov, Heďbeneéte, Pódafa a Tôbôréte (dnes súčasť obce:Kútniky), Bodíky a Horný Bar (dnes súčasť obce:Horný Bar), Brestovec (okres: Komárno), Čierny Brod (okres: Galanta), Dolná Potôň a Orechová Potôň (dnes súčasť obce:Orechová Potôň), Dolný Bar a Mad (dnes súčasť obce:Dolný Bar), Dolný Náražd a Horný Náražd (dnes súčasť obce:Toporníky), Dolný Štál, Horný Štál a Tône (dnes súčasť obce:Hroboňovo), Dunajský Klátov a Jahodná (dnes súčasť obce:Jahodná), Etreho Kračany, Kráľovičove Kračany a Lesné Kračany (dnes súčasť obce:Kráľovičove Kračany), Gabčíkovo, Jurová; Malá Lúč a Veľká Lúč (dnes súčasť obce:Lúč na Ostrove), Malé Dvorníky a Veľké Dvorníky (dnes súčasť obce:Dvorníky na Ostrove), Michal na Ostrove, Ohrady, Padáň, Toporovec, Trhová Hradská (dnes súčasť obce: Trhové Mýto), Trstená na Ostrove, Veľké
Blahovo, Vrakúň a Vydrany
Matriky: narodení: 1823-1927
sobášení: 1833-1946
zomrelí: 1823-1948
v matrikách sporadické záznamy talélhatók: ev .ref.
Sídlo židovského matričného obvodu
Matriky vedené pre obce: Dunajská Streda a Malé Blahovo (dnes súčasť obce:Dunajská Streda), Baka; Beketfa, Čechová; Kostolná Gala, Malá Budafa a Veľká Budafa (dnes súčasť obce:Holice), Benkova Potôň, Čečínska Potôň a Horná Potôň (dnes súčasť obce:Horná Potôň), Blatná na Ostrove; Bodíky, Horný Bar a Šurany (dnes súčasť obce:Homý Bar), Čalovo; Dunajský Klátov a Jahodná (dnes súčasť obce:Jahodná), Etreho Kračany, Kľúčiarove Kračany a Kráľovičove Kračany (dnes súčasť obce:Kráľovičove Kračany), Gabčíkovo; Horné Mýto a Trhová Hradská (dnes súčasť obce:Trhové Mýto), Jurová; Kostolné Kračany a Moravské Kračany (dnes súčasť obce:Kostolné Kračany), Lidér Tejed ( dnes súčasť obce: Kútniky), Malá Lúč a Veľká Lúč (dnes súčasť obce:Lúč na Ostrove ), Malé Dvorníky a Veľké Dvomíky (dnes súčasť obce:Dvomíky na Ostrove), Michal na Ostrove, Mliečno (dnes súčasť obce: Šamorín), Ohrady, Okoč; Orechová Potôň a Vieska (dnes súčasť obce:Orechová Potôň), Rastice (dnes súčasť obce: Zlaté Klasy), Trstená na Ostrove, Veľké Blahovo, Vrakúň,Vydrany; Galanta z okresu: Tomášikovo, Trstice, Zemianske Sady a Žihárec
Matriky: narodení: 1828-1903, 1907-1931
sobášení: 1850-1928, 1933-1948
zomrelí: 1850-1896
Homý Bar, Bodíky a Šurany (dnes súčasť obce:Homý Bar), Baka; Čechová a Kostolná Gala (dnes súčasť obce:Holice), Číčov (okres: Komárno), Dolná Potôň a Orechová Potôň (dnes súčasť obce:Orechová Potôň), Dunajská Streda, Gabčíkovo, Jurová; Malá Lúč a Veľká Lúč (dnes súčasť obce:Lúč na Ostrove), Trstice (okres: Galanta), Veľké Blahovo - samostatne vedené matriky:
narodení: 1841, 1850-1867, 1878
sobášení: 1863-1867, 1878
zomrelí: 1863-1867, 1878

Obec je doložená z roku 1254 - 5 ako Svridahel, z roku 1270 Zeredahel, z roku 1358 Zre-dahel, z roku 1786 Serdahely, z roku 1920 Dunajská Streda, maďarsky Dunaszerdahely.

Előtejed: je doložená z roku 1380 Eleutired, 1808 El ő Tejed.

Chotfalva: je doložená z roku ako1574 Chotfalva.

Nemeszeg: je doložená z roku ako 1480 Nemeszeg.

Nová Ves: je doložená z roku ako 1462 Wyfalw, z roku 1773 Szerdahely, Uj lalu.

Pokatelek: je doložená z roku ako 1272 Puk, z roku 1286 Poky, z roku 1374 Pokateleke, z roku 1526 Pokatheleke ináč Wyffalw.

Patas: je doložená z roku 1384 ako Pathos.

Malé Blahovo: je doložená z roku 1240 ako tres ville Oboni, z roku 1298 Fuloboni, Feloboni, Inlerior Oboni, , z roku 1425 Kysabany, , z roku 1773 Sik Abany, z roku 1927 Malý Aboň, , z roku 1948 Malé Blahovo; marďarsky Kisabony

Mliečany: je doložená z roku 1231 Teyed, z roku 1773 Ollé Tejed, z roku 1948 Mliečany, maďarsky Ollétejed.

Našlo sa tu kostrové pohrebisko zo staršej doby bronzovej, hromadný nález bronzov stredodunajskej mohylovej kultúry, neskorolaténske sídlisko, rímsko-barbarské sídlisko a žiarové pohrebisko, slovanské pohrebisko z doby veľkomoravskej. Obec sa spomína z rokov 1254-5. Patrila hradu Bratislava, neskôr panstvu Bratislava. Od 16. storočia sa vyvíjala ako zemepanské mestečko s trhovým a jarmočným právom. V er­be malo modroodetého svätého Petra. Vyvinulo sa na významné obchodné a hospodárske stredisko strednej časti Žitného ostrova. Z roku 1492 sa spomína cech obuvníkov, z roku 1660 čižmárov, z roku 1666 klobučníkov, z roku 1680 debnárov. V roku 1715 malo mesto 13 daňovníkov, v roku 1828 87 domov a 657 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, vý­robou súkenných odevov, halien, klobúkov, obcho­dovali s obilím. Známe boli dobytčie trhy. Koncom 18. storočia sa tu usadilo veľa židovských obchodníkov. V roku 1895 Dunajskú Stredu pripojili na železničnú traf do Bratislavy. Počas I. svetovej vojny bol pri obci zajatecký tábor ruských a talianskych vojakov (40 000). Za predmníchovskej ČSR sa sociálno ekonomický ráz mesta nezmenil. Spolu so svojím poľnohospodárskym okolím trpelo chronickou nezamestna­nosťou. Vo februári 1932 registroval okresný úrad 4093 nezamestnaných, v marci 1937 1967. Koncom 30. rokov tu boli veľké demonštrácie proti fašizmu a na obranu republiky. V rokoch 1938-45 bola Dunajská Streda pripojená k Maďarsku. Dunajská Streda bola oslobodená Sovietskou armá­dou 1. 4. 1945. Po oslobodení nastal všestranný rozvoj mesta. Rozvi­nul sa priemysel potravinársky (cukrovar, konzervárne), stavebný (Prefa, OSP) a ďalšie menšie priemyselné prevádz­ky. Sídli tu Lesný závod, ktorý obhos­podaruje 320 000 ha podunajských lesov. Vybudo­vala sa doprava, služby, postavili sa nové byty, sociálne a kultúrne zariadenia.

Előtejed: Obec vznikla v chotári obce Teyed dolo­ženej z roku 1231. Spomína sa aj z roku 1380. Patrila zemianskym rodinám Kerestesovcov, Kálmánovcov a iných. V roku 1828 mala 47 domov a 342 obyvateľov. V polovici 19. storočia splynula s Dunajskou Stredou.

Chotfalva: Obec sa spomína v 15. storočí. V roku 1574 mala 11 rodín a uvádza sa ako súčasť Dunajskej Stredy.

Nemeszeg: Osada sa spomína 1480. Patrila viace­rým zemianskym rodinám. V polovici 19. storočia splynula s Dunajskou Stedou.

Nová Ves: Obec sa spomína z roku1462. Patrila zemianskym rodinám Tomásovcov, Kondéovcov a iných, od roku 1647 bratislavským klariskám. Začiatkom 19. storočia splynula s Dunajskou Stredou.

Pokatelek: Obec sa spomína v rokoch 1272-1526. Obec sa spomína z rokov 1272-1526 ako samostatná, neskôr ako osada obce Újfalu. Bola kmeňovým rodovým majetkom Pókatelekiovcov.

Patas: Spomína sa z roku 1384 ako pusta v majetku rodiny Kondéovcov.

Malé Blahovo: Obec sa spomína z roku 1240. Patrila hradu Bratislava, neskôr panstvu Bratislava. V roku 1828 mala 58 domov a 424 obyvateľov. Zaobe­rali sa poľnohospodárstvom. V rokoch 1938—45 bola obec pripojená k Maďarsku. V roku 1960 ju pričlenili k Dunajskej Strede, s ktorou zástavbou splynula.

Mliečany: Obec vznikla v chotári obce Teyed dolo­ženej z roku 1231. Spomína sa z roku 1340. Patrila hradu Brati­slava, neskôr zemianskym rodinám. V roku 1828 mala 14 domov a 101 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. V rokoch 1938-45 bola obec pripojená k Maďarsku. V roku 1960 pripojené k Dunajskej Strede.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť