Matrika DUBNICA NAD VÁHOM - Bytča

Na území dnešného mesta Dubnica nad Váhom bolo osídlenie v paleolite, bola tu jaskynná stanica z obdobia aurignacienu, sídlisko lengyelskej kultúry, lužické pohrebisko, hallštattské sídlisko púchovskej kultúry a slovanské z 10.-11. storočia. Obec sa spomína od roku 1193 ako majetok bratov Vratislava Piskina, ktorým ju Belo III. daroval za zásluhy v haličských vojnách. Názov obce je doložený z roku 1193 ako Dubnicze, z roku 1262 ako Dubnycha, z roku 1493 ako Dubnicza, maďarsky Dubnic, Máriatölgyes.

V roku 1276 obec patrila Oltumanovi, neskoršie zemianskym rodinám Dubnických a Lieskovských. V roku 1439 sa spomína ako majetok Trenčianskeho hradného panstva. Od 18. storočia bola sídlom panstva a jeho majiteľov Illésházyovcov. V roku 1835 odkúpil panstvo barón Sina. V rokoch 1639 a 1730 bola Dubnica nad Váhom povýšená na mestečko s jarmočným právom. V erbe bol žaluď. V roku 1538 mala 46 port, v roku 1608 mala 49 sedliackych a 54 želiarskych usadlostí, 2 mlyny, pivovar, majer, krčmu, 3 mäsiarov a kováčov. V roku 1683 ju vyrabovali vojská J. Sobieskeho. V roku 1728 mala 28 sedliackych a 26 želiarskych usadlostí, majer, pivovar, 2 krčmy, pálenicu a tehelňu. Začiatkom 19. storočia tu založili sklársku hutu. V roku 1828 mala obec 189 domov a 1868 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a remeslami v roku 1738 tu bolo 44 remeselníkov. Na choleru v roku 1831 zomrelo 136 osôb. V roku 1845 sa obyvatelia vzbúrili proti urbárskym povinnostiam. Za kapitalizmu sa zamestnanie obyvateľov nezmenilo. Pracovali ako roľníci, poľnohospodárski robotníci na miestnych veľkostatkoch, ktoré zaberali 2/3 všetkej pôdy, odchádzali na sezónne poľnohospodárske práce. V prevádzke boli 2 pálenice, tehelňa, začiatkom 20. storočia vznikli 2 píly. V roku 1900 pracovalo v živnostiach 100 ľudí. Veľmi nízka bola úroveň zdravotníctva a školstva. V roku 1866 zomrelo na choleru 94 ľudí, v tom istom roku boli vyše 2/3 obyvateľov analfabeti. V roku 1883 obec vyhorela. V roku 1898 založili hospodárske a úverné družstvo, v roku 1914 gazdovský spolok. V roku 1912 bola Dubnica nad Váhom elektrifikovaná a zapojená na telefón. Mestská organizácia Komunistickej strany Československa založená v roku 1923 bola v Dubnici nad Váhom druhou najsilnejšou stranou. V roku 1927-1931 mala obec komunistického starostu. V rokoch 1925 a 1929 boli na píle štrajky. V roku 1930 začali výstavbu Škodových závodov, avšak v rokoch svetovej hospodárskej krízy bola zastavená. Obec trpela veľkou nezamestnanosťou, v roku 1931 bolo 300 nezamestnaných. V roku 1932 tu zorganizovali hladový pochod, v roku 1935 štrajk stavebných robotníkov na stavbe továrne. Prevádzka v Škodových závodoch sa začala v roku 1937. Na základe zmlúv s hitlerovským Nemeckom patrila Dubnica nad Váhom do tzv. ochranného pásma. Závod sa stal majetkom Hermann-Göring-Werke. v roku 1939 prevzala výrobu nemecká armáda, ktorá zaviedla polovojenský režim. V roku 1943 zriadili závodnú väznicu, v novembri 1944 obesili pred nastúpeným osadenstvom závodu robotníka J. Pätoprstého pre poškodenie meracieho prístroja. V roku 1942 zriadili fašisti v Dubnici nad Váhom pracovný tábor, v rokoch 1943-1944 sem presunuli výrobu zo zbombardovaných závodov v Bochuni a Viedenskom Novom Meste, s ktorou došlo i mnoho francúzskych robotníkov a vojnových zajatcov. Závod bol dňa 7. 7. 1944 zbombardovaný. Napriek krutému teroru sa Dubnica nad Váhom stala významným centrom ilegálnej činnosti KSS. Ilegálna organizácia strany viedla boj za sociálne požiadavky robotníkov, rozširovala ilegálnu protifašistickú tlač a letáky. Už v roku 1941 nadviazala spojenie s predstaviteľmi protifašistického občianskeho odboja. Od roku 1942 organizovala sabotáže a zhromažďovanie výbušnín i zbraní. V auguste 1944 sa vytvoril Revolučný národný výbor. Aj keď nemeckú posádku v Dubnici nad Váhom počas SNP zosilnili, časti robotníkov sa podarilo prejsť na povstalecké územie alebo k partizánskym skupinám na okolí. Najväčšiu skupinu asi 500 osôb tvorili francúzski robotníci a zajatci. V zaisťovacom tábore pre cigánske obyvateľstvo zriadenom v novembri 1944 Nemci dňa 23. 2. 1945 zastrelili 28 osôb. Pred ústupom zničili nacisti miestne závody na 80 %. Dubnicu nad Váhom oslobodili rumunské vojská dňa 28. 4. 1945. Po oslobodení boli závody zrekonštruované a zmodernizované. Vybudovali sa nové sídliska, služby, sociálne, kultúrne a športové zariadenia.

Lieskovec sa spomína od roku 1271. Obec vznikla v chotári obce Dubnica nad Váhom. Patrila zemianskej rodine Lieskovských. V roku 1598 mala 27 domov, v roku 1720 mala 16 daňovníkov, v roku 1784 mala 41 domov, 50 rodín a 258 obyvateľov, v roku 1828 mala 42 domov a 368 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. V 40. rokoch 20. storočia bola pripojená k Dubnici nad Váhom.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 1. časť