Matrika DRIETOMA - Bratislava
okres: Trenčín
Rím.kat.farský úrad
Farský obvod: Drietoma; Kostolná a Záriečie (dnes súčasť obce:Kostolná-Záriečie), Malá Chocholná a Veľká Chocholná (dnes súčasť obce:Chocholná-Velčice)
Matriky: narodení: 1714-1895
sobášení: 1715-1896
zomrelí: l715-1896
Zs
Sídlo židovského matričného obvodu:
Matriky vedené pre obce: Drietoma; Adamovce, Malé Bierovce a Kochanovce (dnes súčasť obce:Adamovské Kochanovce), Dolná Súča; Hámre a Tenčianska Turná (dnes súčasť obce:Trenčianska Turná); Hanzlíková, Istebník, Kubrá, Orechové, Trenčín, Trenčianske Biskupice, Zamarovce a Zlatovce (dnes súčasť obce:Trenčín); Horná Súča, Hrabovka, Ivanovce, Kľúčové, Kostolná (ma Kostolná-Záriečie časti bývalej obce), Krivosúd-Bodovka; Malá Chocholná, Velčice a Veľká Chocholná (dnes súčasť obce:Chocholná-Velčice), Malé Stankovce, Rozvadze a Sedličná (dnes súčasť obce:Trenčianske Stankovce), Malé Žabokreky, Melčice a Zemianske Lieskové (dnes súčasť obce:Melčice-Lieskové), Mníchova Lehota, Opatová, Selec; Skala, Skalská Nová Ves a Ojazd (dnes súčasť obce:Skalka nad Váhom), Soblahov, Veľké Bierovce, Záblatie, Zemianske Podhradie (dnes súčasť obce: Bošáca)
Matriky: narodení: 1836-1922
sobášení: 1841-1847, 1850-1926
zomrelí: 1841-1847, 1851-1922
Obec pri vstupnej ceste z Moravy pri Hrozenkovskom priesmyku sa spomína od roku 1321 ako Drethma, z roku 1326 ako Derethma, z roku 1409 ako Driethoma, z roku 1439 ako Felsew Drithoma, z roku 1786 ako Drietoma, maďarsky Drietoma, Drétoma. Patrila zemianskym rodinám Pečovičovcov, Zamarovských, Záblatských, neskoršie časť obce panstvu Trenčín, časť nitrianskemu biskupovi. V 18. storočí tu bola tridsiatková stanica a Drietoma sa delila na Hrádek, Kráľovskú, Rožňovú a Biskupskú Drietomu. Niekedy ju na rozdiel od Dolnej Drietomy – Kostolnej volali Hornou Drietomou. V roku 1598 mala obec 3 mlyny a 38 domov, v roku 1720 mala vinice a 25 daňovníkov, z toho 22 želiarov, v roku 1784 mala 210 domov, 287 rodín a 685 obyvateľov, v roku 1828 mala 22 domov a 1718 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a obchodom s drevom. V minulosti tu bol pivovar a majer. Po roku 1918 sa zaoberali tradičnými zamestnaniami. Boli tu 2 píly, vyhne a valcha. Obec postihla dňa 3. 8. 1923 veľká povodeň. Počas SNP viedli v chotári partizáni boje. Povyše dediny obesili 4 partizánov ako pomstu na zastrelenie 2 nemeckých vojakov. Obyvatelia pracovali v kameňolome a na píle.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
| rímsko-katolícka | |
| Narodenie | 1714 - 1895 |
| Sobáš | 1715 - 1896 |
| Narodenie | 1836 - 1922 |
| Úmrtie | 1841 - 1847 |
| Sobáš | 1841 - 1847 |
| Sobáš | 1850 - 1926 |
| Úmrtie | 1851 - 1922 |