Matrika DOMANIŽA - Bytča

Na území dnešnej obce Domaniža bol objavený poklad bronzov z mladšej doby bronzovej, slovanské sídlisko z 11.-12. storočia. Obec sa spomína od roku 1268 ako Domanysa, doložená je z roku 1272 ako Domanesa, z roku 1372 ako Nagh Domanissa, z roku 1397 ako Domanyz, z roku 1773 ako Domanicza, z roku 1808 ako Domanissa, maďarsky Domanizs, Demény. V 14. storočí prešla na zákupné právo. Patrila panstvu Považská Bystrica, majetky dedičného richtára neskôr zemianskym rodinám Domanižských a Kardosovcov. V 16. storočí sa vyvíjala ako zemepanské mestečko s jarmočným právom a sídlom panstva rodiny Esterházyovcov. Erb Domaniže tvorí gryf: zachovaná erbová listina pochádza z roku 1559. V roku 1589 mala obec 50 domov, v roku 1720 mala 22 daňovníkov, v roku 1784 mala 70 domov, 80 rodín a 475 obyvateľov, v roku 1828 mala 52 domov a 639 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, pálili lieh, pracovala tu píla. V stredoveku bola samostatnou časťou Malá Domaniža (Vieska), ktorá patrila zemianskej rodine Sádeckých. Za I. ČSR bolo v obci veľa veľkostatkárov. Obyvatelia pracovali v lesoch, na veľkostatkoch, odchádzali na juh ako poľnohospodárski robotníci, mnohí sa vysťahovali do cudziny. Bol tu liehovar, tehelňa, valcha súkna, výrobňa kadí (i do zahraničia), 2 píla a 3 mlyny, pracovali tu i stolári. V rokoch 1938-1948 tu bolo hodvábnické družstvo Hodváb. Za SNP sa Domaniža stala sídlom štábu partizánskej brigády M. R. Štefánika (veliteľ K. K. Popov). Obec bola oslobodená 1. 5. 1945, vyznamenaná Pamätnou medailou SNP a čestným odznakom partizánskej brigády M. R. Štefánika.

Domanižská Lehota obec sa spomína od roku 1471. Patrila domanižkej fare. V roku 1784 mala 11 domov, 11 rodín a 76 obyvateľov, v roku 1828 mala 12 domov a 144 obyvateľov, v roku 1851 mala 66 obyvateľov. V obci bol kameňolom. Začiatkom 20. storočia bola zlúčená s Domanižou.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť