Matrika DOBŠINÁ - Košice

Prvá písomná zmienka o obci Dobšiná sa datuje do roku 1326, kedy sa nazývala Dobsina. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1387 je písomne doložený názov Dopsina, z roku 1429 Dobsyna, z roku 1430 Dapsina, z roku 1773 Dobssyna. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Dobsina.

Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský.

Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Vznikla začiatkom 14. storočia, keď v roku 1326 Bebekovci poverili šoltýsa Mikuláša založením banského mesta na krupinskom práve. Dolovala sa tu meď, zlato, striebro, železo, vzniklo viacej hámrov. V 14. storočí bol o Dobšinú stály spor medzi štítnickými a plešivskými Bebekovcami. V roku 1417 dostala Dobšiná právo týždenných jarmokov a spomína sa už ako mesto, pričom sa nevie kedy dostala mestské právo. Erb známi z roku 1585 nie je pôvodný; je v ňom banské náradie. Obyvatelia platili zemepánovi daň podľa domov, len v 18. storočí sa Dobšiná vyvinula na úplne slobodné mesto. V roku 1556 mesto prepadli Turci, stalo sa im poplatným, v roku 1584 ho opäť vypálili a odviedli do zajatia 362 obyvateľov. or v roku 1709 – 1710 si vyžiadal 666 obetí. V 16. – 17. storočí bola Dobšiná známa dolovaním medi a železa a rozvíjal sa aj priemysel. V roku 1680 tu D. Fischer vybudoval prvú vysokú pec, v roku 1703 vznikla ďalšia v Lányiho hute. Obyvatelia pracovali v baniach, hutách a hámroch, pálili drevené uhlie a zaoberali sa remeslami. V roku 1785 malo mesto 3421 obyvateľov, v roku 1828 malo 4836 obyvateľov. Banské podniky boli v rukách súkromníkov a mesta. V 19. storočí sa ťažilo železo, kobalt, nikel a začal sa ťažiť azbest. Pre úpadok baníctva sa obyvatelia v 19. storočí rozišli po Uhorsku; silné bolo vysťahovalectvo. Zdrojom výživy bolo aj drevárstvo a lesné hospodárstvo.

Za 1. ČSR ( Československej republiky ) sa ráz mestečka nezmenil. Avšak baníctvo a hutníctvo, ktoré zamestnávalo najviac obyvateľov stagnovalo. V niektorých podnikoch bola prevádzka zastavená na celé roky. Dôsledkom bola chronická nezamestnanosť. Silné pozície mala v obci MO KSČ ( Mestská Organizácia Komunistickej Strany Československa ), ktorá v povojnových rokoch organizovala a viedla štrajky baníkov, v roku 1922 a 1930 štrajky lesných robotníkov; zúčastnila sa aj na organizovaní štrajkov pri stavbe železnice Červená Skala – Margecany. V revolučnom hnutí vedenom KSČ mali mimoriadny význam boje nezamestnaných. Už v roku 1919 bol založený výbor nezamestnaných – azda prvý na Slovensku. Demonštrácie vyvrcholili v rokoch svetovej hospodárskej krízy. Dobré výsledky dosiahla strana pri budovaní jednotného protifašistického frontu na obranu republiky. Na ne nadviazala pri organizovaní ilegálnej práce v období takzvaného slovenského štátu. Počas SNP tu RNV ( Revolučný Národný Výbor ) vydával cyklostylovaný časopis Náš boj. Dobšiná bola tiež sídlom Veliteľstva 3. úseku II. taktickej skupiny povstaleckej armády, ako aj poľnej nemocnice. Po zatlačení povstania do hôr fašisti niekoľkých občanov popravili a mnohých odvliekli do koncentračných táborov. Dobšiná bola oslobodená 26.1.1945, za účasti v SNP vyznamenaná Radom Červenej hviezdy a Pamätnou medailou SNP.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť