Matrika CÍFER - Bratislava

CÍFER, CZIFER B
okres: Trnava
Rím.kat.farský úrad
Farský obvod: Cífer, Jarná a Pác (dnes súčasť obce:Cífer), Slovenská Nová Ves (dnes súčasť obce: Voderady)
Matriky: narodení: 1666-1898
sobášení: 1666-1897
zomrelí: 1666-1913
Index: narodení: 1800-1840
sobášení: 1800-1840
zomrelí: 1800-1840

Zs
Zsidó vallási körzet:
Matriky vedené pre obce: Cífer, Jarná a Pác (dnes súčasť obce:Cífer), Pavlice, Slovenská Nová Ves a Voderady (dnes súčasť obce:Voderady), Vrbové; Bratislava-vidiek z okresu: Báhoň, Igram a Kaplná (dnes súčasť obce:Báhoň), Čataj a Jablonové; Galanta z okresu: Čandal (dnes súčasť obce: Hrubá Borša) a Veľký Grob
Matriky: narodení: 1850-1885
sobášení: 1850-1885
zomrelí: 1850-1885
Novšie matričné záznamy sa nachádzajú v židovskom matričnom obvode Trnava.

Obec je doložená z roku 1291 ako Cyfur, neskôr ako Chifer (1322), Cyfer (1342), Cyfer alebo Phanchal (1411), Cifer (1920), Cífer (1927); po maďarsky Ciffer, Czífer.

Osídlenie nastalo v neolite - sídlisko volútovej a lengyelskej kultúry, eneolitické s kanelovanou keramikou, maďarovskej kultúry z doby bronzovej, hallštattské a laténske, rozsiahle rímsko-barbarské sídlisko a hrobové nálezy, slovanské sídlisko z 8.-10. storočia, veľkomoravské pohrebisko. Obec patrila rodu Elefantyovcov, od 16. storočia Nyáryovcom, od konca 17. storočia viacerým rodinám, Schlossbergovcom, Zichyovcom a iným. Stala sa sídlom panstva Cífer, ku ktorým patril Báhoň a viaceré majetkové diely v okolitých dedinách.

Začiatkom 18. storočia získala trhové právo a vyvíjala sa ako zemepánske mestečko. V roku 1715 mala 35 daňovníkov, v roku 1828 mala 147 domov a 1045 obyvateľov. V 1. polovici 19. storočia tu bývali početní židia, ekonomicky viazaní na Trnavu, v ktorej sa nemohli usadiť. V roku 1912 tu založili úverové družstvo. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a výšivkárstvom.

Obec si zachovala poľnohospodársky charakter aj po roku 1918. Trpela značnou nezamestnanosťou. Po roku 1945 nastal všestranný rozvoj obce. Štátne majetky boli založené v roku 1946, JRD v roku 1952. Ďalšie podniky: Západoslovenské hydinárske závody (ročne 1900 ton hydiny; triedenie konzumných vajec), Avana - ľudové družstvo. Obyvatelia pracovali v miestnych podnikoch, časť odchádzala za prácou do Trnavy, Pezinka, Senca a Bratislavy.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť