Matrika CHMEĽOV - Prešov
okres: Prešov
Evanjelický farský úrad
Farský obvod: Chmeľov a Vranov nad Topľou z okresu Babie {Babafalva } a Radvanovce { Radvány }
Matriky: narodení: 1766-1895
sobášení: 1766-1895
zomrelí: 1766-1895
Sídlisko kultúry popolnicových polí z mladšej doby bronzovej. Obec je doložená z roku 1212 ako Frigidus fons, neskôr ako Comlouch (1264), Kumlous (1269), Pousfalva alebo Komlous (1352), Kereztheskomlos (1458), Hmelow (1786), Chmelow (1808), Chomeľov (1920), Chmeľov (1927); maďarsky Komlóskeresztes.
Chmeľov sa spomína z roku 1212, keď Ondrej II. oslobodil obec krížovníkov a obyvateľov od poplatkov na mýtach a trhoviskách. Krížovníci Božieho hrobu sa tu usídlili koncom 12. storočia. V roku 1313 získali obec výmenou za Lendak Berzeviczyovci. V roku 1319 ju kúpil Ján z Drienova. Obec sa stal strediskom rodu Abovcov, v roku 1427 mala obec 42 port.
V polovici 15. storočia bola v Chmeľove bratrícka posádka, pevnosť a sídlo Jána Talafusa. Chmeľov patril viacerým zemepánom. Do 19. storočia tu mali majetky Fehérváryovci, Semseyovci, Fúzyovci. V roku 1787 mal 45 domov a 405 obyvateľov, v roku 1828 mal 34 domov a 249 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.
Aj za I. ČSR si obec zachovala poľnohospodársky ráz. JRD (Jednotné roľnícke družstvo) a ŠM (Štátny majetok) boli založené v roku 1959. Bola tu prevádzkareň Plety. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch v Prešove a Košiciach.
Lovagov
Obec je doložená z roku 1382 ako Lovaghaza. V roku 1427 mal 5 port. Patril Lovagovi, vazalovi Drienovských.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
evanjelická | |
Úmrtie | 1766 - 1895 |
Narodenie | 1766 - 1895 |
Sobáš | 1766 - 1895 |