Matrika ČASTÁ - Bratislava

V chotári obce je hrad Červený Kameň, ktorý sa spomína v roku 1240 ako Rotenstein, v roku 1271 ako Piberspurch, Piberspurch. Obec Častá je doložená v roku 1296 ako Vereskw, Chezthey, v rokoch 1332 – 37 ako Chastuc, Chastue, v roku 1390 ako Sathmansdorf, v roku 1466 ako Sathmania, v roku 1773 ako Czasta, v roku 1786 ako Čschasta, maďarsky Cseszte.

Hrad Červený Kameň dala postaviť Konštancia, dcéra Bélu III. a vdova po Otakarovi Přemyslovi I. Zanikol v I. polovici 16. storočia. Pred rokom 1537 vybudovali Fuggerovci neďaleko pôvodného hradu nový hrad s prekladišťom tovaru a sústavou pivničných skladovacích priestorov. Bol strediskom panstva Červený Kameň, ktorému patrili obce Častá, Dolné Orešany, Suchá nad Parnou, Dubová, Doľany, Budmerice, Vištuk, Šelpice, Zvončín, Klčovany, Jablonec, Košolná, Kaplná, Dlhá a časť Bohdanoviec. V roku 1583 odkúpil panstvo Mikuláš Pálffy.

Obec Častá sa vyvíjala ako zemepanské mestečko s trhovým, od roku 1578 s jarmočným právom.

V polovici 16. storočia sa tu usadilo niekoľko zemianskych rodín a chorvátski kolonisti. V roku 1543 mala obec 72 rodín, v roku 1583 mala 102 rodín, v roku 1720 vinice a 100 daňovníkov, v roku 1828 mala obec 215 domov a 1538 obyvateľov. V 16. storočí je doložený cech debnárov, v 17. storočí cech krajčírov, čižmárov a habánskych hrnčiarov, v 18. storočí papiereň, v rokoch 1794 – 1801 manufaktúra na výrobu súkna. V roku 1674 sa spomínajú tunajšie bane na zlato a striebro, koncom 19.storočia sa dolovala meď a síra. Za I. ČSR pracovali obyvatelia v lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve. V rokoch 1934 – 63 bol v obci kameňolom.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí Slovenska, I. časť