Matrika ČADCA - Bytča
Rím.kat.farský úrad
Farský obvod: Čadca a Horelica (dnes súčasť obce:Čadca); kb. do r.: 1750 Skalité; do r.: 1788 Oščadnica; do r.: 1789 Raková; kb.do r.: 1796 Čierne a Svrčinovec; do r.: 1797 Staškov
Matriky: narodení: 1742-1895
sobášení: 1742-1902
zomrelí: 1742-1909
v matrikách do r.: 1796 sa nachádzajú ešte záznamy z obce: Makov.
Zs
Sídlo židovského matričného obvodu
Matriky vedené pre obce: Čadca, Horelica a Podzávoz (dnes súčasť obce:Čadca), Čierne, Dlhá nad Kysucou, Dunajov, Klubina, Krásno nad Kysucou, Kysucký Lieskovec, Nová Bystrica; Oščadnica, Vreščovka a Závozy (dnes súčasť obce:Oščadnica), Podvysoká, Raková, Skalité, Stará Bystrica, Staškov, Svrčinovec, Turzovka, Zákopčie, Zázrivá (okres: Dolný Kubín), Zborov nad Bystricou; Žilina z okresu: Belá, Hliník nad Váhom a Veľká Bytča (dnes súčasť obce:Bytča), Rajec a Teplička nad Váhom (dnes súčasť obce: Žilina)
Matriky: narodení: 1840-1932
sobášení: 1852-1897, 1920-1942
zomrelí: 1851-1897, 1920-1947
Obec sa spomína od roku 1589 ako Chatcza. Ďalšie staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Čatca (1658), Cžáca (1808); maďarsky Csáca. Dnešné pomenovanie Čadca je od roku 1920. Má priznaný štatút mesta. Vznikla v 2. polovici 16. storočia. Patrila panstvu Strečno. Prudký vzrast zaznamenala od 18. storočia, v roku 1788 sa stala zemepanským mestečkom s jarmočným právom a sídlom pohraničnej tridsiatkovej stanice, ktorú sem presťahovali zo Žiliny. V erbe mala sv. Bartolomeja. V roku 1598 mala 3 domy, v roku 1784 mala 397 domov a 2616 obyvateľov, v roku 1828 mala 506 domov a 4114 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, chovom oviec a spracúvaním dreva. Koncom 19. storočia založili súkenku a pílu. V roku 1848 prešla cez mesto zimná výprava slovenských dobrovoľníkov. Po roku 1918 sa prevažná časť obyvateľstva živila drotárstvom a podomovým obchodom. Boli tu aj dve vodné píly. Roku 1922 zastavila výrobu súkenka i píla. Mesto i okolie trpeli veľkou nezamestnanosťou. V roku 1920 štrajkovali železničiari, v roku 1923 drevorobotníci, v roku 1932 sa konal hladový pochod. V deň vypuknutia SNP čadčianski povstalci odzbrojili nemeckých poľných žandárov. Na okolí pôsobil partizánsky oddiel Za vlasť a partizánsky oddiel Vlasť. V marci 1945 zlikvidovali partizáni miestne gestapo a na stanici vyhodili vojenský transport. Čadca bola oslobodená 1. 5. 1945 Sovietskou armádou. Po oslobodení nastáva rozvoj a výstavba mesta. V roku 1946 sa obnovila výroba v závode Slovena, vybudovali závod Tatra Kopřivnice (výroba náhradných autosúčiastok), družstvo Okrasa (vianočné ozdoby), Pokrok (výrobňa oplotení), drevospracujúci závod a menšie prevádzkárne potravinárskeho priemyslu.
Horelica: Obec a sídlo veľkého majera sa spomína od roku 1658 ako Horelica, neskôr v roku 1720 ako Podhorelicze, v roku 1773 ako Horelisa, v roku 1920 Horelica; maďarsky Horelicz, Orlócz. Založili ju začiatkom 17. storočia ako valaskú osadu. Patrila panstvu Budatín, od 18. storočia panstvu Strečno. V roku 1784 mala 116 domov a 764 obyvateľov, v roku 1828 mala 151 domov a 1088 obyvateľov. Zaoberali sa chovom oviec. V 19. storočí tu bola pálenica. Po roku 1918 sa živili drotárstvom, podomovým obchodom, prácou v lesoch, chodili za prácou do Ostravy. Obec bola v roku 1943 pripojená k Čadci.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
| rímsko-katolícka | |
| Úmrtie | 1742 - 1909 |
| Sobáš | 1742 - 1902 |
| Narodenie | 1742 - 1895 |
| židovská | |
| Narodenie | 1840 - 1932 |
| Úmrtie | 1851 - 1897 |
| Sobáš | 1852 - 1897 |
| Úmrtie | 1920 - 1947 |
| Sobáš | 1920 - 1942 |