Matrika BUDIMÍR - Košice

BUDIMÍR, BUDAMÉR K
okres: Košice-vidiek
Rím.kat.farský úrad
Farský obvod: Budimír a Prešov z okresu: Bretejovce, Chabžany (dnes súčasť obce::Lemešany), Janovík, Seniakovce
Matriky: narodení: 1747-1818, 1830-1895
sobášení: 1747-1896
zomrelí: 1747-1895
Index: narodení: 1747-1895
sobášení: 1747-1895
zomrelí: 1747-1895

Osud matriky pokrstených z r. 1819-1829 je neznámy.

Evanjelický farský úrad
Farský obvod: Budimír
Matriky: narodení: 1869-1897
sobášení: 1869-1899
zomrelí: 1869-1898
Staršie matričné záznamy sa nachádzajú v matrikách ev. a. v. farského úradu Obišovce.

Prvá zmienka o obci je z roku 1289 Maior, Minor Bodomer. V ďalšom historickom vývoji sa názov obce menil nasledovne: 1375 Budamer et Kysbudamer, 1435 Kysbudamer, Nagbudamer, 1786 Budzimir. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Budamér.

Obec patrila pod Šarišskú župu, okres Košice, košický kraj. Od roku 1960 obec patrí pod Košice - vidiek, východoslovenský kraj.

Prvé osídlenie sa datuje na koniec eneolitu a začiatok doby bronzovej – mohyly východoslovenskej mohylovej kultúry. Obec sa vyvinula na mieste starého osídlenia, 1289 sa spomínajú samostatné osady Veľký a Malý Budimír, ktoré splynuli v pol. 15. storočia. Obec sa stala sídlom budimírskej vetvy rodu Abovcov. V 15. stor. tu mali majetky Rozgonyovci, v 16. stor. Serédyovci, v 17. stor. Segneyovci, v 18. stor. mala obec trh a pivovar. V 19. stor. sa tu ťažila hlina pre tehelňu. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Boli tu rozsiahle záhrady. V roku 1787 mala obec 65 domov a 562 obyvateľov. (početní želiari). V roku 1828 105 domov, 776 obyvateľov.

Za 1. ČSR ( Československej republiky ) pracovali obyvatelia ako roľníci a poľnohospodársky robotníci na veľkostatku, ktorý 1964 rozparcelovali. JRD založené 1952 sa rozpadlo, znovuzaložilo sa v roku 1957. Časť obyvateľov pracuje v Košiciach a v Prešove.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť