Matrika BRZOTÍN - Košice

Prvá písomná zmienka o obci Brzotín sa datuje do roku 1242, kedy sa nazývala Berzethe. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1293 je písomne doložený názov Bezeta, Berzete, z roku 1773 Berzetin, z roku 1920 Brzotýn, z roku 1927 Brzotín. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Berzéte.

Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský.

Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec je doložená v roku 1242 v donácii, kde sa spomína dolovanie zlata, vznikla šak na staršom osídlení. Patrila Bebekovcom, od roku 1293 Máriássyovcom, v novoveku popri nich viacerým zemianskym rodinám. Máriássyovci tu postavili hrad na mieste starej pevnosti, ktorá sa prvý raz spomína v roku 1327. Tento dobyli v roku 1556 Turci, po nich v ňom vládli lúpežní zemani do roku 1573, keď ho Turci zbúrali. Brzotín bol v 14. storočí mýtnou stanicou na ceste do Spiša. Erb obce pochádza z roku 1575; tvorí ho dvojramenný kríž z čerieslom a kladivká. Od roku 1557 bola obec poplatná Turkom. V novoveku sa obyvatelia okrem baníctva zaoberali poľnohospodárstvom a remeslami. V 18. storočí tu bola manufaktúra na medený plech. V 1. polovici 19. storočia sa rozvinulo železiarstvo, v roku 1847 tu postavili vysokú pec. V roku 1828 mala obec 164 domov a 1211 obyvateľov. Železiarske podniky zanikli koncom 19. storočia Za predmníchovskej ČSR ( Československej republiky ) sa zamestnanie obyvateľov nezmenilo. Brzotín patril k obciam, v ktorých mala rozhodujúci vplyv KSČ ( Komunistická Strana Československa ). V roku 1920, 1936 a 1937 zorganizovala štrajk poľnohospodárskych robotníkov. V roku 1938 – 1945 bol obec pripojená k Maďarsku.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť