Matrika BREZOVÁ POD BRADLOM - Bratislava

BREZOVÁ POD BRADLOM, BREZOVA B
okres: Senica
Rím.kat.farský úrad
Farský obvod: Brezová pod Bradlom; približne od r. 1788 Košariská a Priepasné;
od r.: 1880 Bukovec
Matriky: narodení: 1733-1787, 1789-1895
sobášení: 1733-1878, 1880-1910
zomrelí: 1733-1897

Ag
Evanjelický farský úrad
Farský obvod: Brezová pod Bradlom a do r.: 1871 Košariská a Priepasné
Matriky: narodení: 1720-1733, 1783-1895
sobášení: 1783-1895
zomrelí: 1783-1903
Index: narodení: 1800-1949
sobášení: 1900-1919
Záznamy z rokov 1733-1782 sa nachádzajú v matrike narodených, sobášených, zomrelých ev. a. v. farského úradu Prietrž.

Zs
Sídlo židovského matričného obvodu
Matriky vedené pre obce: Brezová pod Bradlom, Bukovec; Dolné Košariská a Horné Košariská (dnes súčasť obce: Košariská), Hradište pod Vrátnom
Matriky: narodení: 1848-1907
sobášení: 1851-1936
zomrelí: 1851-1895

Na území dnešného mesta Brezová pod Bradlom bolo osídlenie v neolite, bolo tu sídlisko lengyelskej kultúry, kostrové hroby nitrianskej skupiny zo staršej doby bronzovej, hallštattské sídlisko. Potok Brezová je listinne doložený z roku 1263. Obec založili asi v polovici 16. storočia pravdepodobne utečenci pred Turkami z južného Slovenska. Písomne je doložený z roku 1595. Názov obce je doložený z roku 1262 ako Brizoua, z roku 1263 ako Brezoua, z roku 1773 ako Brezová, z roku 1927 ako Brezová pod Bradlom, maďarsky Brezova, Berezó.

Obec patrila hradnému panstvu Čachtice. V roku 1661 mala 148 rodín, 4 tkáčov, 4 mlynárov, obuvníkov, mäsiarov a garbiarov. V roku 1706 tu Rákócziho povstalci porazili cisárske vojsko. V roku 1709 dostala obec výsady mestečka s jarmočným právom. V roku 1715 malo 133 domácností, v roku 1720 malo 8 mlynov, v roku 1750 malo 385 poddanských a 315 kopaničiarskych rodín, v roku 1787 malo 605 domov a 5309 obyvateľov, v roku 1828 malo 902 domov a 6313 obyvateľov. Mestečko patrilo Erdődyovcom, Révayovcom a Csákyovcom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, najmä chovom a predajom dobytka, remeslami (obuvníci, garbiari, irchári a súkenníci).

Pôsobením J. M. Hurbana a S. Jurkoviča sa stala Brezová pod Bradlom jedným zo stredísk národne uvedomovacích a ľudovýchovných snáh Štúrovcov: v roku 1842 bola založená nedeľná školy s knižnicou, ktorá sa stala vzorom pre ostatné školy na Slovensku, spolok miernosti, čitateľský spolok, v roku 1846 gazdovský spolok. J. M. Hurban tu dňa 28. 4. 1848 vyhlásil na veľkom ľudovom zhromaždení Nitrianske žiadosti. Na jeseň v roku 1848 bolo mestečko jedným zo stredísk slovenského povstania. Za kapitalizmu sa zamestnanie obyvateľov nezmenilo. Garbiarstvom sa v rokoch 1860-1890 zaoberalo asi 300 majstrov, postupne však upadalo, v roku 1923 už len 108 majstrov. Obec trpela nezamestnanosťou a vysťahovalectvom. Za I. ČSR vznikli menšie garbiarske podniky. V prevádzke bola likérka, pradiareň a tkáčovňa. V rokoch 1923, 1925 a 1937 boli štrajky kožiarskych robotníkov.

V roku 1939 vznikla ilegálna organizácia Komunistická strana Slovenska, ku ktorej sa pripojili i sociálni demokrati a skupina občianskeho odboja. Poskytovala pomoc sovietskym utečencom z fašistických táborov a pomáhala pri ilegálnych prechodoch z Protektorátu. Na jar v roku 1944 vznikla z jej iniciatívy partizánska skupina, ktorá pri vypuknutí SNP rozrástla na oddiel patriaci II. Stalinovej brigády. Dňa 7. 4. 1945 pomáhal pri oslobodzovaní obce Sovietskou armádou. Revolučný národný výbor zvolal v Brezovej pod Bradlom dňa 29. 8. 1944 ako v jedinej obci na západnom Slovensku verejné ľudové zhromaždenie, na ktorom sa prihlásili k ČSR. Na jeho výzvu odišla časť občanov na povstalecké územie. Za podporu partizánov a účasť v národnooslobodzovacom boji bola Brezová pod Bradlom vyznamenaná Radom Červenej hviezdy. Po roku 1945 nastal rozvoj priemyslu – výroba drôtených sietí a ostnatého drôtu, výroba matracov, spracovanie kože, hydinárske závody, tehelňa a ťažba brizolitu. Brezová pod Bradlom má priznaný štatút mesta.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 1. časť