Matrika BOLERÁZ - Bratislava

BOLERÁZ, BOLERÁZ, BÉLAHÁZ B
okres: Trnava
Rím.kat.farský úrad
Farský obvod: Boleráz a Smolenická Nová Ves (dnes súčasť obce: Smolenice)
Matriky: narodení: 1669-1895
sobášení: 1669-1740, 1766-1895
zomrelí: 1669-1740, 1766-1925
Sporadické záznamy z obce: Smolenická Nová Ves 1654-1689 sa nachádzajú v matrikách rím. kat. farského úradu Smolenice.


Zs
Sídlo židovského matričného obvodu
Matriky vedené pre obce: Bolešov, Borčice, Kameničany, Piechov, Sedmerovec, Slavnica a Vaska (dnes súčasť obce:Bolešov), Beluša; Bohunice, Krivoklát, Podvažie, Savčina a Vršatské Podhradie (dnes súčasť obce:Pruské), Červený Kameň, Dubnica nad Váhom; Dulov a Dulová Nová Ves (dnes súčasť obce:Dulov), Horovce a Kvašov (dnes súčasť obce:Horovce), Ilava, Lednica, Lopušná (dnes súčasť obce: Lopušné Pažite, okres: Čadca), Lysá pod Makytou, Malý Kolačín (ma Nová Dubnica časti bývalej obce), Mestečko, Mikušovce, Považská Bystrica, Tuchyňa; Trenčín z okresu: Brunovce, Dolná Poruba, Dolná Súča; Dolné Motešice a Horné Motešice (dnes súčasť obce:Motešice), Dolné Srnie, Drietoma; Dvorec, Ľuborča a Nemšová (dnes súčasť obce:Nemšová), Horná Súča, Horné Srnie, Chocholná (ma Chocholná-Velčice časti bývalej obce); Istebník, Trenčín, Zamarovce a Zlatovce (dnes súčasť obce:Trenčín), Ivanovce, Krúčové, Mníchova Lehota, Nová Ves nad Váhom (dnes súčasť obce: Kočovce); Skala, Skalská Nová Ves a Újazd (dnes súčasť obce:Skalka nad Váhom), Soblahov, Štvrtok, Trenčianske Teplice, Záblatie; Žilina z okresu: Hliník nad Váhom (dnes súčasť obce: Bytča), Malá Kotešová, Veľká Kotešová a Zemianska Kotešová (dnes súčasť obce:Kotešová), Lietava a Lietavská Závadka (dnes súčasť obce:Lietava)
Matriky: narodení: 1821-1939
sobášení: 1832-1931
zomrelí: 1832-1938, 1945

Obec je doložená z roku 1240 ako Balarad, neskôr ako Baralath (1247), Balyarad (1249), Balierat (1297), Villa Dominarum (1332-37), Bolerad (1363), Boleráz (1450); po maďarsky Bélaház; po nemecky Frauendorf.

Osídlenie v paleolite - nález jaspisového artefaktu z obdobia solutrénu, sídlisko neolitické, eneolitické s kanelovanou keramikou bolerázskeho typu, Výšinné opevnené sídlisko z doby veľkomoravskej, základy románskeho kostolíka s radovým pohrebiskom z 11.-13. storočia.

Obec osídlená od čias veľkomoravských sa spomína z roku 1240. Patrila klariskám z Tr­navy, po zrušení rehole verejným základinám. V roku 1803 ju kúpila Viktória Folliot de Grenvillé. Belo IV. udelil obci určité výsady, od roku 1590 sa Boleráz vyvíjal ako zemepanské mestečko s trhovým a jarmočným právom, rozšíreným v rokoch 1634 a 1819. Od roku 1617 tu bolo mýto.

V erbe mal Boleráz sv. Michala. V roku 1720 malo mestečko vinice, mlyn a 41 daňovníkov, v roku 1828 mal 149 domov a 1097 obyvateľov. Boleráz bol sídlom panstva Boleráz, ktorému patrili Smolenická Nová Ves, Pavlice, Hoste.

V l. štvrtine 19. storočia sa panstvo rozpadlo; Boleráz a Smolenickú Novú Ves Pálffyovci pripojili k pan­stvu Smoleníce, Pavlice a Hoste v roku 1805 Esterházyovci k panstvu Šintava. Od 18. storočia sa v Bolerázy zásluhou habánov rozšírila džbankárska a keramická výroba, začiatkom 19. storočia Pálffyovci založili likérku.

Obec si zachovala poľnohospodársky charakter aj po roku 1918. Od roku 1924 tu bol závod Slovenkých škrobární. V roku 1926 bol štrajk robotníkov v škrobárni. JRD bolo založené v roku 1957. Obyvatelia pracovali v poľnohospodárstve a v priemyselných podnikoch v Trnave a Bratislave.

 

Klčovany:

Obec je doložená z roku 1231 ako Colchona, neskôr ako Kolchwan, Kelchuan (1256), Kulchouan (1435), Klwczowan (1438), Klčovany (1808); po maďarsky Klucsován, Istvánlak.

Obec do začiatku 16. storočia často menila zemepánov, potom patrila panstvu Červený Kameň. Po tureckom nájazde v roku 1530 zanikla a v rokoch 1566-67 ju znova osídlili. V roku 1571 mala 41 rodín, v roku 1720 mala 14 daňovníkov, v roku 1828 mala 43 domov a 312 obyvateľov. V 17. a 18. storočiach obec často zálohovali.

Poľnohospodársky charakter si zachovala aj za I. ČSR. V roku 1960 bola pripojená k Bolerázu.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť