Matrika BOJNICE - Nitra

Na území dnešného mesta Bojnice bolo osídlenie v paleolite – bolo tu objavené sídlisko z obdobia mousterienu v Prepoštskej jaskyni, neolitické sídlisko lengyelskej kultúry, eneolitické s kanelovanou keramikou z doby bronzovej a hallštattskej, na úpätí zámku sídlisko púchovskej kultúry, veľkomoravské sídlisko s najstaršími známymi dechtárskymi jamami na území Slovanov.

Hrad Bojnice je doložený v roku 1113 ako stredisko kráľovských majetkov na Hornej Nitre. Potom patril Pázmanovcom. V roku 1299-1321 patril Matúšovi Čákovi, od roku 1321 ho spravovali kráľovskí kasteláni Gillethovci, od roku 1367 knieža Ladislav Opoľský, v roku 1395 prešiel do vlastníctva palatína Leustacha, v roku 1430 Noffryovcov, v roku 1475 pripadol komore. V roku 1489 ho kráľ Matej daroval Jánovi Korvínovi, ale hradu sa do roku 1527 zmocnili Zápoľskovci, v roku 1527 ho dostali Thurzovci.

Jeho výhodnú strategickú polohu potvrdili udalosti v 16. a 17. storočí, keď odolával tureckému náporu. V roku 1636 hrad prevzali do zálohu Pálffyovci, od roku 1643 sa stali jeho dedičnými držiteľmi, v roku 1683 ho dobyli Thökölyho, v rokoch 1704-1708 Rákócziho vojská. Poslednú úpravu hradu uskutočnil v rokoch 1890-1908 Ján Pálffy. Za predmníchovskej ČSR sa dostal do vlastníctva Baťu. Po roku 1945 sa v ňom postupne budovalo vlastivedné múzeum a galéria. Bol strediskom hradného panstva Bojnice. V 15. storočí mu patrili Bojnice, Pravno, Prievidza a iné poddanské dediny, v 17. storočí 3 mestečká a 14 dedín.

Obec s trhom a teplými prameňmi sa spomína od roku 1113 ako Maimoz, z roku 1246 ako Boymuch, z roku 1302 ako Baymuch, z roku 1323 ako Baymach, z roku 1773 ako Boynicze, z roku 1808 ako Bojnice, maďarsky Bajmóc, nemecky Weinitz. Patrila Nitrianskemu hradu. Vyvinula sa zo slovenskej strážnej osady s hradiskom, ktoré v 10. storočí čelilo maďarskym výbojom.

V rokoch 1299-1321 patrila Matúšovi Čákovi, po ňom kráľovi. Bojnice dostali v roku 1366 mestské privilégiá poľa krupinského práva, v 15. storočí jarmočné právo. Od roku 1395 sa vyvíjali ako zemepanské mestečko hradného panstva Bojnice.

V erbe, ktorá pochádza z 15. storočia, malo opevnenie (monumentálna stavba s dvojitým cimburím znázorňuje hrad s bočným vchodom, vežičky zobrazujú bašty v rôznej vzdialenosti od vlastného hradu. V rokoch 1530 a 1599 mesto vyrabovali a vypálili. Turci, v roku 1623 ho spustošili Bethlenove vojská. Do roku 1663 sa opevnilo hradbami, ale už v roku 1683 sa stalo korisťou Thökölyho a v roku 1704 F. Rákócziho II. V 16.-17. storočí sa na tunajších trhoch obchodovalo so šafránom, soľou, železom. V roku 1675 malo mesto 607 obyvateľov. Začiatkom 18. storočia vzniklo vinohradníctvo i šafraníctvo a prevládalo ovocinárstvo, obilninárstvo a chov dobytka. Na kopaniciach bolo 38 sušiarní na ovocie, pestoval sa chmeľ a konope. V roku 1653 sa spomína cech ševcov, v roku 1670 krajčírov, v roku 1672 čižmárov, v roku 1687 gombičkárov, v roku 1711 murárov, v roku 1750 tkáčov, pracovalo tu veľa tesárov.

Po ustálení hranice územia, ktoré okupovali Turci, viedla Hornou Nitrou dôležitá cesta do Viedne na Sibiň do Sedmohradska. Koncom 17. storočia presťahovali z Prievidze do Bojníc poštovú dopravnú stanicu. V roku 1828 mali v Bojniciach 116 domov a 811 obyvateľov. V 19. storočí sa rozšírilo hrnčiarstvo a kachliarstvo, boli tu mlyny a panský pivovar. Mesto malo príjmy z jarmokov, z nájmu mestských mlynov, krčmy, polí. V roku 1892 založili hasičský zbor.

Za I. ČSR obyvatelia boli roľníkmi a stavebnými robotníkmi. Trpeli nezamestnanosťou (1932-1936). Ilegálna protifašistická činnosť vyvrcholila účasťou občanov v SNP. Po oslobodení boli vybudované nové liečebné i rekreačné objekty, kultúrne i zdravotnícke zariadenia, vlastivedné múzeum, zoologická záhrada. V roku 1955 bol Bojniciam udelený štatút kúpeľného mesta, v roku 1965 boli povýšené na mesto.

Dubnica - obec s panským majetkom vznikla v 13. storočí. Patrila hradu Bojnice. V roku 1553 mala 4 porty, v roku 1675 mala 109 obyvateľov, v roku 1778 mala 119 obyvateľov, v roku 1828 mala 29 domov a 207 obyvateľov. Na kopaniciach mala rozsiahle ovocné sady a sušiarne ovocia, v 19. storočí štepnicu. Za I. ČSR bola roľníckou obcou. V roku 1966 bola pripojená k Bojniciam.

Kúty - osada patrila panstvu Bojnice, ktoré tu malo mlyn, pílu, v 19. storočí ovčiareň.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť