Matrika BOBROVEC - Bytča

Obec sa spomína v roku 1231 ako Bobrouch, keď 6 popluží z jej chotára dostal Behar, syn Semelov. Pred 1231 sa v chotári vyvinula obec Bobrovček, po roku 1231 Beharovce, po roku 1317 Jalovec. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Villa Slauonica Bobrouch (1279), Bobroch (1280), Maior Bobroch (1318), Welky Bobrovec (1773); maďarsky Nagybobróc. Od roku 1920 je dnešné pomenovanie obce Bobrovec.
V roku 1286 obec patrila komesovi Bohumírovi, neskôr panstvu Likava, v poslednej štvrtine 18. storočia ho kúpili Okolicsányiovci. Od 15. storočia sa Bobrovec vyvíjal ako zemepanské mestečko poplatné ročnou dávkou. Túto výsadu, užívanú zvykovým právom, potvrdil listinou v roku 1482 Matej Korvin, v roku 1527 Ján Zápoľský, v roku 1569 Maximilián, v roku 1604 Rudolf II. V roku 1510 získal od ostrihomského arcibiskupa Bakócza privilégium týkajúce sa vyberania desiatkov v jednej sume, v roku 1563 ho Ferdinand II. oslobodil od platenia poplatkov na mýtach, v roku 1792 František I. udelil privilégium na týždenné trhy a rozšíril jarmočné právo. Staré výsady mestečka od konca 16. storočia okliešťovalo panstvo Likava a prinútilo obyvateľov robotovať, odvádzať dávky a poplatky. Podľa urbára z roku 1652 museli vykonávať práce pri opravách hradu a na jeho majeroch, dovážať stavebný materiál, dovážať víno na Likavu, so sieťami na lapanie zveriny sa zúčastňovať na panských poľovačkách, z potoka Palovčianka dodávať ročne 500 pstruhov a lipňov, prípadne ryby a raky. V roku 1715 mal mlyn a 49 daňovníkov, v roku 1784 mal 113 domov a 1367 obyvateľov, v roku 1828 mal 179 domov a 1992 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, domácou výrobou plátna a modrotlače, výrobou pálenky, v 19. storočí obuvníctvom, murárstvom, tesárstvom, mnohí pracovali v 2. polovici 19. storočia v Pešti. V 1. polovici 19. storočia sa tunajší murári a tesári združili do cechov. V roku 1840 tu založil Árvay spolok striezlivosti. V roku 1900-1914 sa mnohí obyvatelia vysťahovali do Ameriky.
Za I. ČSR sa zaoberali poľnohospodárstvom a pracovali ako stavební robotníci. Bola tu veľká nezamestnanosť. Obyvatelia pomáhali partizánom a povstaleckým vojakom. V marci 1945 tu zvádzal tuhé boje 1. čs. armádny zbor v ZSSR. Obec vyznamenali Pamätnou medailou SNP

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť