Matrika BELŽA - Košice
okres: Košice-vidiek
gréckokatolícky farský úrad
Farský obvod: Belža; Bernátovce, Košťany a Všechsvätých (dnes súčasť obce:Valaliky), Bočiar a Sokoľany (dnes súčasť obce:Hutníky); Buzica, Čaňa, Geča, Gyňov, Haniska; Kechnec a Milhosť (dnes súčasť obce:Hraničná pri Hornáde), Paňovce, Seňa, Skároš, Trsťany, Ždaňa
Matriky: narodení: 1791-1.896
sobášení: 1830-1890
zomrelí: 1833-1896
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1232 Bilsa. V ďalšom historickom vývoji sa názov obce menil nasledovne: 1270 Belse, 1272-90 Belsa, Belse, 1319 Belsey, 1630 Harom Beolsek, 1920 Belža. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Bolsze.
Vyšná Belža 1472 Kapolnas Belse, 1489 Felsew-Belse, 1772 Kápolna Bolse, 1808 Belsa.
Stredná Belža 1489 Zigeth Belse, Kozepse Belse, 1772 Sziget Bolse, 1808 Belssa.
Šándorova Belža 1489 Sandor Belse, 1772 Sándor Bolse, 1808 Belssa
Neskôr bola obec administratívne začlenená pod Abovsko-turniansku župu, okre Košice, košický kraj. Po roku 1960 patrila obec pod okres Košice-vidiek, východoslovenský kraj.
Obec patrila župnému hradu, neskoršie bola zem. Majetkom, 1272-90 zaujali časť páni z Drienova. V roku 1427 mala obec zdanenú 1 portu. Zemepánska rozdrobenosť viedla k deleniu Belže na Vyšnú, Strednú a Ostrovnú (Šándorovu), ktoré splynuli v polovici 19. storočia. V 18. storočí patrili Kormošovcom, Melczerovcom, Szilágyiovcom, Korponayovcom a iným.
Za 1. ČSR ( Československej republiky ) boli obyvatelia zamestnaní prevažne v poľnohospodárstve. Obecbola1938-45 pripojená k Maďarsku. Pri prechode frontu utrpela značné škody. Od 1969 je tu v prevádzke výrobňa škvarobetónových tvaroviek. Časť obyvateľov pracuje v priemyselných podnikoch v Košiciach.
Šándorova Belža je doložená z roku 1489. V r. 1828 mala 11 domov a 80 obyvateľov. Vyšná Belža obec sa spomína 1472. V roku 1828 mala 10 domov a 72 obyvateľov.
Stredná Belža doložená je z r.1489. V r.1828 mala 44 domov a 305 obyvateľov.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
gréckokatolícka | |
Sobáš | 1830 - 1890 |
Úmrtie | 1833 - 1896 |