Matrika BECKOV - Bratislava
okres:Trenčín
Rím.kat.farský úrad
Farský obvod: Beckov, Kalnica, Krivosúd-Bodovka, Lúka, Rakoľuby (dnes súčasť obce: Kočovce)
Matriky: narodení: 1676-1910
sobášení: 1678-1934
zomrelí: 1678-1917
v matrikách do r.: 1866 sa nachádzajú záznamy z obce: Kočovce a Štvrtok.
Ag
Evanjelický farský úrad
Farský obvod: Beckov, Kalnica; Kočovce, Nová Ves nad Váhom (do r.:: 1866) a Rakoľuby (dnes súčasť obce:Kočovce), Krivosúd-Bodovka, Lúka; do r.:: 1866 Hôrka nad Váhom
Matriky: narodení: 1793-1886
sobášení: 1792-1942
zomrelí: 1792-1906
Zs
Sídlo židovského matričného obvodu
Matriky vedené pre obce: Beckov; Beckovská Vieska, Kočovce, Nová Ves nad Váhom a Rakoluby (dnes súčasť obce:Kočovce), Dolná Kalnica a Rožňová Kalnica (dnes súčasť obce:Kalnica), Krivosúd-Bodovka, Piešťany (okres: Trnava) a Selec
Matriky: narodení: 1843-1942
sobášení: 1844-1937
zomrelí: 1844-1942
Na území dnešnej obce Beckov bolo sídlisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, kostrový hrob so zlatými predmetmi zo 4. storočia n. l. Hrad Beckov je doložený okolo roku 1200 v Anonymovej kronike, listinne je doložený z roku 1208 a z roku 1264. Názov obce je doložený z roku 1200 (Anonymus) Blundus, z roku 1208 ako Blundix, z roku 1264 ako Bolonduch, začiatkom 14. storočia ako Bolondoc, z roku 1332 ako Bolondug, z roku 1388 ako Galaucz sive Beczkow, z roku 1385 ako Bolunduz, z roku 1431 ako Beczkow, maďarsky Beckó.
Hrad patril kráľovi, od roku 1388 Stiborovi zo Stiboríc, potom Bánfyovcom, neskôr Mednyánszkovcom, Pongrácovcom a iným. Bol strediskom panstva Beckov, ku ktorému patrili obce Beckov, Beckovská Vieska, Kočovce, Krivosúd, Melčice, Ivanovce, Štvrtok, Haluzice, Moravské Lieskové, Dolné Srnie, Bošáca, Zemianske Podhradie. V roku 1599 ho obliehali Turci. V 18. storočí bol opustený, v rokoch 1727 a 1804 vyhorel.
Osada pod hradom je starého pôvodu, doložená je však zmienkou o fare z roku 1332. V 14. storočí bol Beckov mestečkom na zákupnom práve, v roku 1389 bol dedičným richtárom Kriker. V rokoch 1398 a 1477 sa spomínajú mestské hradby, v roku 1520 jarmočné právo. V erbe z 15. storočia mal Beckov býka s vežou na chrbte, čím vyjadrovalo svoju závislosť od Bánffyovcov, ale v 16. storočí sa z nepochopenia pôvodného erbu do nového dostal slon. Od roku 1689 bol v obci Beckov františkánsky kláštor. V 17. storočí tu jestvovali cechy súkenníkov a čižmárov, neskôr i mlynárov. V 17.-19. storočí bol Beckov sídlom viacerých zemianskych rodín. V roku 1598 mal 218 domov, v roku 1720 mal rozsiahle vinice a 99 daňovníkov, z toho 78 želiarov, v roku 1784 mal 247 domov a 1841 obyvateľov, v roku 1828 mal 215 domov a 1670 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, ovocinárstvom a chovom dobytka. V 18. storočí mal Beckov 58 remeselníkov a obchodníkov, hlavne súkenníkov. V roku 1917 založili potravné družstvo. Po roku 1918 sa zamestnanie obyvateľov nezmenilo, z remesiel boli na prvom mieste drevárske. Rozšírené bolo ovocinárstvo.
| rímsko-katolícka | |
| Narodenie | 1676 - 1910 |
| Úmrtie | 1678 - 1917 |
| Sobáš | 1678 - 1934 |
| evanjelická | |
| Úmrtie | 1792 - 1906 |
| Sobáš | 1792 - 1942 |
| Narodenie | 1793 - 1886 |
| židovská | |
| Narodenie | 1843 - 1942 |
| Úmrtie | 1844 - 1942 |
| Sobáš | 1844 - 1937 |