Matrika BANSKÁ BELÁ - Banská Bystrica

Obec sa vyvinula z banskej osady mesta Banská Štiavnica. Tunajšia strieborná baňa sa spomína v rokoch 1228 a 1385, keď bola čiastočne zatopená. V roku 1450 bola obec povýšená na slobodné kráľovské mesto a v roku 1453 sa stala siedmym – najmenším mestom vo Zväze stredoslovenských banských miest.

Samostatný vývin do roku 1788 má erb Banskej Belej – pozostával zo špice a kladiva, jeho pôvod však siaha do 15. storočia. Pôvodná podoba erbu bola po roku 1788 vsadená do spoločného erbu Banskej Štiavnice a Banskej Belej.

V roku 1464 obec mala 500 – 600 obyvateľov. Z roku 1565 je doložená tunajšia škola. V rokoch 1552 a 1664 zničili mesto Turci. V roku 1715 malo 85 domácností. Obyvatelia pracovali ako baníci, uhliari, tesári a kováči. Z roku 1720 sú doložené 4 mlyny. V 18. storočí boli vyčerpané bane zatopené, baníctvo upadlo a v roku 1786 bolo mesto znova pričlenené k Banskej Štiavnici. V roku 1828 malo 276 domov a 1436 obyvateľov. Za I. ČSR pracovala väčšina obyvateľov v priemysle, časť v poľnohospodárstve a ako remeselníci (kachliarstvo, hrnčiarstvo, stupy). Obyvatelia Banskej Belej sa zapojili do SNP. V októbri 1944 tu prebiehali ťažké boje s Nemcami za účasti 2. čs. paradesantnej brigády, v zime 1944 bojovala v obci a okolí partizánska skupina Sitno. Obec je vyznamenaná Radom SNP I. triedy. Po roku 1945 bol vybudovaný závod na výrobu ohňovzdorných tehál. V roku 1954 sa Banská Belá odčlenila od Banskej Štiavnice. V roku 1958 bolo založené JRD, ktoré bolo v roku 1964 začlenené do Štátneho majetku Banská Štiavnica. Väčšina obyvateľov pracovala v priemysle.

Do roku 1960 obec patrila pod okres Banská Štiavnica, kraj Banská Bystrica. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom, kraj Stredoslovenský. V súčasnosti patrí pod okres Banská Štiavnica, kraj Banskobystrický.