Matrika KYSUCKÉ NOVÉ MESTO - Bytča

KYSUCKÉ NOVÉ MESTO, KISUCZA-UJHELY BY okres: Čadca
Rímskokatolícky farský úrad
Farský obvod: Kysucké Nové Mesto, Budatínska Lehota, Dúbie a Radoľa (dnes súčasť obce: Kysucké Nové Mesto), Kysucký Lieskovec, Lodno, Povina, Rudina, Rudinka; do r.:1771 Divina a Lúky (dnes súčasť obce: Divina), Lalinok ( dnes súčasť obce: Divinka), Krásno nad Kysucou; Považský Chlmec, do r.:1788 Brodno a Vranie (dnes súčasť obce: Žilina), Nesluša; kb. do r.:1789 Dolný Vadičov, Dunajov, Horný Vadičov; Lopušná a Pažitie (dnes súčasť obce: Lopušné Pažitie), Ochodnica
Matriky: narodení: 1666-1895
sobášení: 1666-1678, 1704-1896
zomrelí: 1666-1895

Matrika zomrelých z r. 1666-1704 sa do ŠA Bytča dostala dodatočne a nie je zverejnená prostredníctvom portálu FamilySearch.

Sídlo židovského matričného obvodu .
Matriky vedené pre obce: Kysucké Nové Mesto, Dúbie, Oškerda a Radoľa (dnes súčasť obce: Kysucké Nové Mesto), Dolný Vadičov, Dunajov; Horný Vadičov a Stredný Vadičov (dnes súčasť obce: Horný Vadičov), Krásno nad Kysucou, Kýčera (dnes súčasť obce: Dlhá nad Kysucou), Kysucký Lieskovec, Nesluša, Ochodnica, Povina, Rudina, Rudinská, Snežnica, Zborov nad Bystricou; Dolný Kubín z okresu: Dolný Kubín a Záskalie (dnes súčasť obce: Dolný Kubín); Žilina z okresu: Budatín, Považský Chlmec a Vranie (dnes súčasť obce: Žilina), Divina a Lúky (dnes súčasť obce: Divina), Divinka a Lalinok (dnes súčasť obce: Divinka), Hliník nad Váhom (dnes súčasť obce: Bytča), Jablonové, Kotrčiná Lúčka, Lutiše, Rajec
Matriky: narodení: 1875-1905
sobášení: 1875-1924
zomrelí: 1875-1895

Na území dnešného mesta Kysucké Nové Mesto bolo sídlisko púchovskej kultúry. Obec sa spomína od roku 1244 ako Kisucza, Kiszudcze. Ďalšie staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Yesesin (1254), Yachatin (1321), Kongesberg (1325), Nowe Mesto (1438), Civitas Nowa (1441), Újhely (1507), Horní Nove Mesto (1784); maďarsky Kisucaújhely. Dnešný názov Kysucké Nové mesto je od roku 1920. Obec mala veľký chotár na západ od Kysuce, na ktorom neskôr vzniklo niekoľko obcí. V roku 1325 dostala výsady mestečka podľa žilinského práva a trhové právo, v roku 1389 ich prepísal turčiansky konvent, v roku 1666 a 1714 ich potvrdili panovníci. Jarmočné právo, potvrdené v roku 1798, získalo už v stredoveku. V erbe malo Madonu s dieťatkom. Obec patrila hradnému panstvu Budatín. V roku 1598 malo mlyn a 76 domov, v roku 1784 malo 338 domov a 1705 obyvateľov, v roku 1828 malo 328 domov a 2129 obyvateľov. Zaoberali sa prevažne remeslom, najväčší bol cech súkenníkov, čižmárov, kováčov, zámočníkov, hrnčiarova a krajčírov. V 18. storočí obchodovali s vínom a vyvážali ho do Sliezska a Poľska. Od 2. polovice 19. storočia sa mesto stalo drevárskym priemyselným strediskom. Časť občanov sa zúčastnila SNP. Obec bola oslobodená 30.4.1945. Rozvoj nastal po roku 1950, keď bol do prevádzky uvedený nový závod presného strojárstva (ZVL). Rozvinul sa i drevársky priemysel – závod Drevina , teheľňa, ľudové družstvo Kysuca, družstvo Rozvoj a i. Do roku 1960 bolo mesto sídlom okresu.

Dubie: Obec vznikla v chotári Kysuckého Nového Mesta, spomína sa od roku 1438 ako Dobie, Dubie. Patrila panstvu Budatín. V roku 1598 mala 4 domy, v roku 1828 mala 24 domov a 159 obyvateľov. Koncom 19. storočia bola pripojená k obci Kysucké Nové Mesto.