Matrika KRÁSNO NAD KYSUCOU - Bytča
okres: Čadca
Rímskokatolícky farský úrad
Farský obvod: Krásno nad Kysucou, Zborov nad Bystricou
Matriky: narodení: 1788-1896
sobášení: 1788-1896
zomrelí: 1788-1895
Staršie záznamy sa nachádzajú v matrikách RKFÚ Stará Bystrica a v matrikách RKFÚ Kysucké Nové Mesto (do r.:1771).
Matrika N (1788-1822) a Z (1788-1842) bola do ŠA Bytča odovzdaná dodatočne a nefiguruje na portáli FamilySearch.
Obec sa spomína od roku 1325 ako Krasna. Ďalšie staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Crassna (1352), Krasno (1508), Kysucké Krásno (1808), Krasno (1920); maďarsky Krasznó, Karásznó. Dnešné pomenovanie obce Krásno nad Kysucou sa používa od roku 1927. Obec patrila žilinskému dedičnému richtárovi, po odkúpení dedičného richtárstva žilinskými mešťanmi mestu Žilina, potom panstvu Strečno. Do začiatku 16. storočia mala chotár až po sliezske hranice. Postupne na ňom vznikali obce Čadca, Zborov, Horelica, Oščadnica, Raková, Staškov, Svrčinovec, Čierne, Skalité. V roku 1598 mala 30 domov, v roku 1784 mala 245 domov a 1420 obyvateľov, v roku 1828 mala 325 domov a 2346 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, drotárstvom, chovom oviec, prácou v lesoch a pltníctvom. Po roku 1918 sa obyvatelia zaoberali aj podomovým obchodom. V obci bola píla na dosky a parketáreň (zrušené v roku 1948). Počas SNP tu partizáni vyhodili niekoľko vlakov. Nemci popravili 9. 9. 1944 v chotári 6 partizánov. Obec bola oslobodená 30. 4. 1945. Vybudovala sa tu prevádzkáreň tehelní, závod Drevina na výrobu okien, dverí, zárubní, závod na výrobu vykurovacích telies. Pracovalo sa aj vo viacerých kameňolomoch. Časť obyvateľov pracovala v rozličných podnikoch v Čadci, Žiline a v železiarňach v Třinci a Ostrave.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
| rímsko-katolícka | |
| Sobáš | 1788 - 1896 |
| Úmrtie | 1823 - 1895 |
| Narodenie | 1823 - 1896 |