Matrika HORNÁ MARIKOVÁ - Bytča

HORNÁ MARIKOVÁ, FELSŐ-MARIKOVA BY
okres: Považská Bystrica
Rím.kat.farský úrad
Farský obvod: Horná Mariková
Matriky: narodení: 1825-1896
sobášení: 1825-1918
zomrelí: 1825-1910
Staršie záznamy (do r.: 1790) sa nachádzajú v matrikách RKFÚ Dolná Mariková.
Staršie záznamy (do r.: 1755) sa nachádzajú v matrikách RKFÚ Malá Udiča (dnes súčasť obce: Udiča).

Matrika S (1825-1856) a Z (1825-1840) bola do ŠA Bytča odovzdaná dodatočne a nefigiruje na portáli FamilySearch.

Na území dnešnej obce Horná Mariková bolo objavené sídlisko púchovskej kultúry zo zlomu letopočtu. Osada sa spomína od roku 1786. Vznikla v chotári obce Dolná Mariková. Názov obce je doložený z roku 1828 ako Hornyo Hlboke, z roku 1851 ako Hornyo Hlboke, z roku 1890 ako Hornyó-Hlboke, z roku 1954 ako Horná Mariková, maďarsky Felsőmarikova, Marikó. V roku 1828 mala 309 domov a 2598 obyvateľov, v roku 1851 mala 2696 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, hlavne chovom dobytka a ovčiarstvom, predajom a spracovaním dreva. Do roku 1954 bola spojená s Dolnou Marikovou. V prvých rokoch I. ČSR odchádzali mnohí obyvatelia do cudziny, veľká časť na sezónne práce. Živili sa drevorubačstvom. V roku 1933 bolo tu asi 500 nezamestnaných. Za SNP boli v okolitých horách partizánske základne. Obec vyznamenaná Pamätnou medailou SNP. Po roku 1945 sa časť obyvateľov vysťahovala na južné Slovensko a do českého pohraničia. Do roku 1953 mali píly osady Modlatín, Belejov a Vlkov. Pôdu obrábali súkromní hospodáriaci roľníci. V obci, ktorý má kopaničiarsky ráz, je závod Považských strojární na výrobu trubiek.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť

História obce je do značnej miery spoločná s históriou Dolnej Marikovej.Uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou daroval dňa 12. júla 1321 magistrovi Ondrejovi dediny v Marikovskej doline. Medzi nimi boli aj dve Lehoty, o ktorých sa predpokladá, že jedna bola na území dnešnej Dolnej a druhá Hornej Marikovej pod vrchom Javorníkov. Roku 1438 sa obec spomína ako Marikowa Lehota. Históriu Marikovej ovplyvnila valašská kolonizácia. Valasi obdržali určité limitované výsady, mali svoje právo a svojho vojvodu, ktorý sídlil istý čas v Marikovej. Od začiatku 16. stor. patrila k považskobystrickému panstvu. Prvým medzníkom k rozdeleniu Marikovej je rok 1789, keď došlo k zriadeniu farnosti Hornyo Hlboke, ktorá po cirkevnej stránke spravovala územie terajšej Hornej Marikovej. Od konca 17. storočia sa postupne menil charakter valašskej kolonizácie. Na vyklčovaných miestach vznikali kopanice a valasi prechádzali na usadlý spôsob života. Tým sa im neuľahčilo, lebo kamenistá pôda je málo vhodná na obrábanie a dáva malé úrody. Bieda sa stupňovala a rok 1828 je pre Marikovú pamätný vzburou. Obyvateľstva pribúdalo a keďže miestne poľnohospodárstvo a spracovanie dreva im nemohlo zabezpečiť dostatočné živobytie, odchádzali od konca 19. storočia do cudziny.

V obci snáď nie je rodina, ktorá by nemala príbuzných v USA, Kanade, Francúzsku alebo v Čechách. Hospodárska situácia sa čiastočne zlepšila po zriadení strojárskeho závodu v Považskej Bystrici. Po oslobodení v roku 1945 bola v obci zriadená dielňa na výrobu nábytku, ktorá zamestnávala do 100 pracovníkov. Administratívne sa Mariková rozdelila na Dolnú a Hornú dňa 16.5.1954. V roku 1958 závod Považské strojárne v Považskej Bystrici zriadil v obci svoju pobočnú prevádzku. Prevádzka medzičasom ukončila výrobu a prerába sa. Obec sa v súčasnosti orientuje na cestovný ruch.

Miestne časti

Administratívne sa Horná Mariková delí na desať miestnych častí:

Pagaňov, Rovné, Belejov, Hlboké, Modlatín, Žrnové, Udička, Vlkov, Stolečné, Ráztoka Spolu tvorí Hornú Marikovú 108 osád, ktoré miestny správca farnosti Anton Michalík r. 1959 zakreslil do svojej amatérskej mapy.

Pri ceste z Považskej Bystrice je prvou dominantou obce vrch Bôn (748 m), ktorý však zďaleka nie je v chotári najvyšší. Na prvý pohľad upúta 50 m vysokým telekomunikačným vykrývačom.To však nie je jeho jediná zaujímavosť. Pod jeho temenom bolo zistené sídlisko z doby rímskej. Pod západným svahom Bônu, pri osade Pagaňov bolo halštatské sídlisko. Na Pagaňove sa nachádza Domov dôchodcov. Predtým bola na tom mieste izba revolučných tradícií a ešte predtým základná škola. Z Pagaňova doprava sa nachádza osada Rovné s najvyším vrchom Orgoňova Kyčera (960 m), ktorá je častým cieľom peších i motocyklových turistov. Po hradskej z Pagaňova smerom do centra obce sa popri predajni potravín dostaneme na Belejov, kde boli v minulosti výrobné prevádzky Považských strojární a kde bolo zamestnaných cez 200 zamestnancov. V súčasnosti sa budova závodu adaptuje. Z Belejova okolo píly sa dostaneme do Hlbokého, ktoré je známym rajom hubárov. Centrom obce je Modlatín s budovou obecného úradu a s rímsko-katolíckym kostolom, ktorý je zasvätený Jánovi Nepomuckému. Pôvodná stavba kostola z roku 1765 bola upravená a v rokoch 1925 - 26 rozšírená novou časťou lode s bočnou prístavbou. Atrakciou Modlatína je rybník s celoročným predajom rýb a s možnosťou kúpania. Od Modlatína ďalej sa dolina zužuje, je hlbšia a riečka má vyšší spád. Z Modlatína naľavo leží Žrnové, o kúsok ďalej po hradskej sa doprava odbočuje do Udičky. Obe tieto časti sú také rozľahlé, že by sa do nich poľahky vmestili celé menšie obce. Na Vlkove sa údolie rozdvojuje medzi dve konečné údolia Marikovskej doliny Stolečné a Ráztoku. Tieto časti, kde sa zachovala ľudová zrubová zástavba, sa tak ako aj iné osady menia na rekreačnú oblasť. Postupne rastie a rozširuje sa vybavenosť službami pre turistov. V Ráztoke sa nachádza jediný drevený kostolík v okrese. Najväčším lákadlom v Ráztoke je lyžiarske stredisko. Dominantou hrebeňa nad Ráztokou je Malý Javorník (1019 m).

Zdroj: www.hornamarikova.sk