Matrika TRSTENÁ - Bytča

TRSTENÁ, TRSZTENA BY
okres: Dolný Kubín
Rímskokatolícky farský úrad
Farský obvod: Trstená, Brezovica; Hámričky a Zábiedovo (dnes súčasť obce: Zábiedovo) ; do r.:1787 Hladovka a Suchá Hora
Matriky: narodení: 1763-1896
sobášení: 1763-1899
zomrelí: 1763-1895
Index: narodení: 1822-1895

Matrika N (1772-1792), S (1763-1787) a Z (1772-1792) bola do ŠA Bytča odovzdaná dodatočne a nie je prístupná na portáli FamilySearch.


Sídlo židovského matričného obvodu
Matriky vedené pre obce: Trstená, Bobrov, Beňaďovo, Brezovica; Dolný Kubín a Srňacie (dnes súčasť obce:Dolný Kubín), Hruštín, Jasenová, Klin, Krušetnica, Liesek, Lokca, Lomná, Mutné, Námestovo, Novoť, Oravská Jasenica, Oravská Lesná, Oravská Polhora; Oravské Hámre, Osada a Ústie nad Priehradou (dnes súčasť obce:Ústie nad Priehradou), Oravské Veselé, Rabča, Rabčice, Sihelné, Suchá Hora, Vaňovka, Vasiľov, Vavrečka, Vitanová, Zákamenné, Zubrohlava
Matriky: narodení: 1771-1876, 1886-1895, 1897, 1902, 1931-1938
sobášení: 1850-1895
zomrelí: 1886-1895

Obec dostala hneď pri založení v roku 1371 Jánom Hertellom a jeho spoločníkmi mestský štatút, právo meča, poľovačky, rybolovu, váhy, kúpeľa, trhové práva, iné práva a dávala si ich často potvrdzovať. Názov obce je doložený z roku 1371 ako Bingenstedt, z roku 1379 ako Krisina, z roku 1420 ako Trstená, z roku 1427 ako Stadtsek, z roku 1437 ako Nadasd, z roku 1520 ako Trstena, z roku 1609 ako Thersztene aliter Stadtsek, z roku 1625 ako Trstená, maďarsky Trsztena, nemecky Bingenstadt. V roku 1424 Žigmund oslobodil Trstenčanov aj od platenia cla a tridsiatkov, ale poddanským mestečkom Oravského panstva zostala. V erbe mala patrónku P. Máriu. Obec spravovali volení richtári, obyčajne zo šoltýskej rodiny Trstenských. Niektorí hradní páni upierali Trstenej mestský štatút a občas bola označovaná ako villa (dedina), až od začiatku 17. storočia definitívne ako oppidum (mestečko). Na konci 16. storočia mala najväčší počet zdanených domov (66) na Orave. V roku 1601 dostala právo 4 výročných jarmokov. Vojny v 17. storočí jej spôsobili značné škody. V roku 1620 mala asi 580 obyvateľov, v roku 1715 mala asi 1185 obyvateľov, v roku 1778 mala asi 1320 obyvateľov, z toho 6 zemianskych rodín, v roku 1828 mala 505 domov a 2776 obyvateľov. Mala roľnícky charakter, ale rýchlo sa rozvinuli remeslá. V 17. storočí tu už boli cechy (kožušnícky, hrnčiarsky), erárny sklad soli, farbiareň, mangľovňa plátna, ale obyvatelia sa venovali najmä hrnčiarstvu. V roku 1877 sa Trstená stala sídlom okresu. V 19. storočí bola známa svojimi jarmokmi. Mala rafinériu ropy. Za I. ČSR bolo rozvinuté hrnčiarstvo. Zrušenie rafinérie petroleja v roku 1927 znamenalo pre Trstenú veľkú stratu. V roku 1941 tu žandári zatkli K. Černockého po jeho príchode zo ZSSR a jeho druha pri zatýkaní zastrelili. Po oslobodení sa začalo s výstavbou priemyselných podnikov. Rozvinul sa textilný priemysel (pradiarne a trepárne ľanu), potravinársky (bitúnok, konzerváreň) a výroba spotrebného tovaru. V roku 1960 prestala byť Trstená sídlom okresu. Trstenej bol priznaný štatút mesta.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť