Matrika RAJEC - Bytča

RAJEC, RAJECZ BY
okres: Žilina
Rímskokatolícky farský úrad
Farský obvod: Rajec, Ďurčiná a Šuja (dnes súčasť obce: Rajec), Jasenové a Kľače (dnes súčasť obce: Jasenové), Malá Čierna, Veľká Čierna a Zbyňov
Matriky: narodení: 1674-1895
sobášení: 1674-1896
zomrelí: 1675-1895

Matrika sobášených z r. 1674-1709 bola do ŠA Bytča odovzdaná dodatočne a nefiguruje na portáli FamilySearch.


Sídlo židovského matričného obvodu
Matriky vedené pre obce: Rajec, Ďurčiná a Šuja (dnes súčasť obce:Rajec), Babkov; Bánová, Bytčica, Lietavská Lúčka, Porúbka, Rosina, Teplička nad Váhom, Trnové, Turie a Višňové (dnes súčasť obce: Žilina), Brezany, Čičmany, Čierne (dnes súčasť obce: Štiavnik), Divina, Fačkov, Hôrky, Hričovské Podhradie; Hradná a Súľov (dnes súčasť obce:Súľov-Hradná), Jasenové a Kľače (dnes súčasť obce:Jasenové), Kamenná Poruha; Kňazova Lehota a Lietavská Svinná (dnes súčasť obce:Lietavská Svinná), Konská, Kunerad, Lietava, Lutiše; Malá Čierna; Malá Kotešová. Veľká Kotešová a Zemianska Kotešová (dnes súčasť obce:Kotešová), Ovčiarsko, Podhorie, Poluvsie: Rajecká Lesná a Trstená (dnes súčasť obce:Rajecká Lesná), Rajecké Teplice, Stránske, Svederník, Terchová, Varín, Veľká Čierna, Zbyňov
Matriky: narodení: 1797-1935
sobášení: 1857-1938
zomrelí: 1857-1918

Na území dnešného mesta Rajec bolo sídlisko púchovskej kultúry zo zlomu letopočtu. Obec sa spomína od roku 11193. Názov obce je doložený z roku 1193 ako Raich, z roku 1236 ako Raich, z roku 1358 ako Raych, z roku 1393 ako castrum Raycz, Rayecz, z roku 1397 ako Raycze, z roku 1407 ako Rajecz, z roku 1808 ako Rajec, maďarsky Rajec. Obec patrila nitrianskej kapitule a biskupstvu, koncom 13. storočia ostrihomskému arcibiskupstvu, v 14. storočia panstvu Lietava. Od 14. storočia sa vyvíjala ako mestečko, prvý krát spomínané v roku 1397, podľa žilinského práva. V erbe malo sv. Ladislava. Hrad je doložený v roku 1358, keď sa spomína jeho kastelán, posledný údaj je z roku 1644. Údajne stál v doline Baranová. Z jeho materiálu postavili v 17. storočí vežu kostola. V roku 1604 získalo mestečko jarmočné právo, v roku 1609 bolo oslobodené od platenia mýta v celom Uhorsku, v roku 1619 získalo trhové právo. Rajec sa stal strediskom remesiel. Najstarším bol cech súkenníkov od roku 1408, obuvníkov od roku 1478, mäsiarov od roku 1669, ako aj garbiarov a čižmárov. V 17.-18. storočí bol známy výrobou čižiem z červenej kordovánovej kože. Súkenníci mali v 17. storočí dve valchy. V roku 1720 tu bolo 145 remeselníkov. V roku 1598 mal Rajec 138 domov, v roku 1720 mal 215 daňovníkov, v roku 1784 mal 475 domov, 583 rodín a 2803 obyvateľov, v roku 1828 mal 521 domov a 3004 obyvateľov. V roku 1899 bola vybudovaná železnica Žilina – Rajec. V roku 1920 tu založili pobočný závod žilinskej súkenky. V minulosti bol v prevádzke pivovar, dielňa na lisovanie ľanového oleja, papiereň, zápalkáreň a pálenica. Za I. ČSR bolo v Rajci silné revolučné hnutie robotníkov súkenky, ktorí viedli úspešné štrajky v rokoch 1924 a 1943 za hospodárske a mzdové požiadavky. Revolučný národný výbor vznikol dňa 11. 9. 1944. Rajec oslobodili dňa 29. 4. 1945 rumunské jednotky. Po oslobodení tu vybudovali viacero podnikov. Rajec v roku 1968 získal štatút mesta.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť