Matrika ORAVSKÝ PODZÁMOK - Bytča
okres: Dolný Kubín
Rímskokatolícky farský úrad
Farský obvod: Oravský Podzámok a Dolná lehota (dnes súčasť obce: Oravský Podzámok): do r.:1787 Kňažia, Medzibrodie nad Oravou, Pribiš
Matriky: narodení: 1709-1895
sobášení: 1709-1898
zomrelí: 1709-1896
Matrika zomrelých z r. 1709-1749 bola do ŠA Bytča odovzdaná dodatočne a nefiguruje na portáli FamilySearch.
Pod zámkom je popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, na dvore zámku sídlisko púchovskej kultúry, sídlisko z doby rímskej. Oravský zámok vznikol v polovici 13. storočia ako pohraničná pevnosť, prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1267 ako Arwa, neskôr v roku 1618 ako v Podzamku Orawskim; maďarsky Árvaváralja, latinsky Sub-Arx. Stal sa centrom politického a spoločenského života Oravy. Bol majetkom kráľa, ktorý ho dával do užívania veľmožom. Stal sa sídlom Oravského hradného panstva, ku ktorému patrila takmer celá Orava. Jeho páni zastávali funkciu dedičných županov až do roku 1713. V 15. storočí patril Stiborovi, Mikulášovi Balickému, Petrovi Komorovskému, Jánovi Korvínovi, od roku 1505 Zápoľskovcom, ale vládol tu Mikuláš Kostka, v rokoch 1534-1545 Ján z Dubovca. V rokoch 1545-1556 bol v moci Václava Sedlnického, v roku 1556 ho dostali do užívania a v roku 1606 do rodinného vlastníctva Thurzovci. Juraj Thurzo stadiaľto šíril reformáciu na Orave. Po vymretí mužských potomkov Thurzovcov patril Oravskému komposesorátu, spravovanému direktormi, v rokoch 1625-1653 Illésházyovcami, v rokoch 1653-1670 Thökölyovcami, v rokoch 1670-1673 Mikulášom Draškovičom (v roku 1672 sa ho zmocnili povstalci G. Piku), v rokoch 1673-1676 Jurajom Illésházym, v rokoch 1676-1758 Erdödyovcami, v rokoch 1764-1782 erárom, v rokoch 1782-1894 Zichyovcami, potom do roku 1919 Jozefom Pálffym.
Pod zámkom sa v 2. polovici 16. storočia vyvinula z hradného majera osada, kde bývali hradní sluhovia, úradníci, neskôr zamestnanci Oravského komposesorátu. Oravské panstvo sa sem presťahovalo v roku 1797. V roku 1778 tu bolo 114 domov, v roku 1828 bolo 65 domov a 423 obyvateľov. Panoval tu čulý spoločenský ruch a pracovalo niekoľko remeselných podnikov. Po roku 1918 nastal kultúrny rozkvet obce. Prevažná väčšina obyvateľov pracovala v lesnom hospodárstve. Od roku 1940 tu bola moderná píla, neskôr pribudla konzerváreň. Mnoho obyvateľov pracovalo v závode v Širokej. Oravský Podzámok bol centrom lesného priemyslu na Orave. V roku 1950 tu vznikol výskumný ústav pre mechanizáciu v lesnom hospodárstve.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
| rímsko-katolícka | |
| Narodenie | 1709 - 1895 |